Janka,
je tu cítiť, že celé mesto smúti. V centre mesta, na Krakovskom predmestí, nie je problém získať kvety, hlavne biele a červené, poľské zástavy s čiernym flórom a sklenené kahance. Každý idúci ich nesie so sebou. Bol som pri prezidentskom paláci a tiež som zapálil kahanec.
Na snímke vidno tie zástupy ľudí, ale nevidno asi 300 metrový rad, ktorý sa pomaly pohybuje a tí čo v ňom odstoja asi 3 hodiny sa dostanú do kondolenčnej siene prezidentského paláca a môžu sa zapísať do kondolenčných listín. Ja som si tam postál asi hodinu a odovzdal som horiaci kahanec do rúk skautov, ktorí ich spolu so záľahou kvetov ukladajú na plochu pred prezidentským palácom.
Ten čas pred palácom som strávil čítaním mien a funkcií ľudí, ktorí boli na palube lietadla. Mená a fotografie sú uvedené na veľkých plagátoch. Tých 97 mien, to je celá štruktúra riadenia štátu a zabezpečenia jeho ochrany. Ak sa odhodláš tých 97 mien prečítať, tak si treba pripraviť maximálnu sústredenosť. Človek už prestáva vnímať po 30. mene. Je to naozaj veľké množstvo ľudí a rodinných tragédií za nimi, až človeku mrazí chrbát.
Každé pracovné stretnutie začína touto tragickou udalosťou. Dnes som sa stretol asi s 10 kolegami a vždy to bola prvá téma.
(snímky sú od autora mailu)
*****
Myslím, že ďaľší môj komentár je zbytočný... Týchto pár viet, ktoré som obdržala, hovoria za všetko. Vystihujú celú atmosféru snáď lepšie, ako keď sledujem správy v televízore. Sú pohľadom "obyčajného" človeka, ktorý sa ocitol náhodou v centre diania a súcití s národom, ktorý na vlastné oči vidí uplakanú a do smútku ponorenú Varšavu.
Môj priateľ má v pláne zúčastniť sa aj pohrebu. Ak sa podelí so mnou s jeho vlastnými dojmami, rada sa s nimi s vami znovu podelím...
*****
Česť pamiatke prezidenta Lecha Kaczyňského, česť pamiatke jeho sympatickej manželke a všetkým tým, ktorí ukončili svoju životnú púť v troskách lietadla.
Úprimnú sústrasť rodinám pozostalým aj celému poľskému národu!
