Ľudia dvadsiateho storočia asi moje podráždenie pochopia. Pre nás boli Vianoce vždy decembrovými sviatkami, boli niečím mimoriadnym, zvláštnym, čarovným. Aj to, že trvajú pomerne krátko, im pridávalo na kúzle a jedinečnosti. Nehrozilo, žeby nám zovšedneli. Koncom novembra, začiatkom decembra už obchodníci začali opatrne vykladať Vianocami voňajúce sladkosti a tak nám nevtieravo pripomenuli, že čas vari tých najkrajších sviatkov roka sa blíži. Vianoce sme si teda začínali vychutnávať až v zimný čas, pár týždňov pred slávnostným prestretím štedrovečerného stola. Normálka, či nie?
"Nová doba" priniesla veľa zmien. Jednou z nich je aj to, že už aj také Vianoce voňajú predovšetkým biznisom. Od októbra (vlastne od konca septembra, súdiac podľa Baumaxu) začínajú obchodné reťazce oprašovať staré zásoby minuloročného vianočného tovaru a miešať ich s novým tovarom. Veď nevadí, že len minulý týždeň začala kalendárna jeseň, ak sa dá na Vianociach zarábať už teraz, treba to využiť.... Znechucuje ma to. Bojím sa, že pri najbližšej návšteve Tesca už budú nad vchodom zavesené svietiace girlandy. Biznis mení Vianoce na čosi obyčajné, bežné, zdĺhavé, ba často až otravné. Aj tí, čo sa snažia takéto skoré vianočné prebúdzanie ignorovať sa mu nevyhnú. Jednoducho to nejde! Nemôžu chodiť so zavretými očami. A navyše, zakrátko sa reklamy začnú valiť aj z médií.
Potom, keď už prichádza skutočný čas Vianoc, sme už takí "opití" ich symbolmi, sme nimi už tak prepchatí, že ten náš stromček doma je už úplne všedný, domáca výzdoba taktiež a celková atmosféra je tiež už akási vyprchaná.
Je pravdou, že je len v našej moci, aké Vianoce si v tom našom rodinnom kruhu urobíme. Plne si uvedomujem, že Vianoce nie sú len kolekcia, salónky či darčeky. No agresívne vnucovanie ich symbolov obchodnými reťazcami bezmála 90 dní pred Štedrým dňom sa dotkne nás všetkých. Všednosť zabíja originalitu. Vianoce v jeseni sú potencionálnym vrahom tých v decembri...
