Na týchto sedemnástkach nie je nič zvláštne, nič zlé. Náhoda? Ktovie? Kým sa mi spájali iba s týmito udalosťami, nič sa nedialo. Sedemnástka znamenala pre mňa toľko, ako hocijaké iné číslo. Nemám v láske čísla, nevenujem im veľa pozornosti.
Dlhú dobu som si ani neuvedomila, že sa v "jeho" živote nachádzajú akosi často. Až prišiel sedemnásty marec, rok nie je už dôležitý... Bola hlboká noc a nám zazvonil telefón. Vyletela som z postele, sen zostal na vankúši a ja som si preľaknútá so srdcom takmer na jazyku, tmou razila cestu do kuchyne. Netušila som, aký má kto dôvod, na také nočné vyrušovanie. Keď som sa ho dozvedela, zrazu som zabudla, že je noc, že stojím bosá na studenej dlážke, že som hlasu na druhej strane zabudla odzdraviť, že mi po lícach tečú slzy, že sotva dýcham a sucho v hrdle mi bráni hovoriť.
"Kto to bol? Stalo sa niečo? " akoby zdiaľky som vnímala manželov rozospatý hlas, ktorý medzitým tiež opustil teplú perinu a prišiel za mnou do kuchyne.
"Tatulko mal autohaváriu, zomrel..." vypadlo zo mňa a hodila som sa mu do náruče. Tentokrát nehriala, nebola oporou, mala som pocit, že je mäkká ako tvaroh a že ma od ničoho neuchráni. Nemýlila som sa, pred touto skutočnosťou ma už nemohol uchrániť nik.
Nastalo ťaživé ticho, ktoré nám umožnilo naplno si uvedomiť slová, ktoré mi zvestovalo telefónne slúchadlo. Od zimy a šoku mi začali cvakať zuby a prišlo mi zle. Manžel ma nejako dovliekol nazad do postele. Mala som chuť vybehnúť z nej a rozbiť ten odporný telefón! Keby ho nebolo, neprišla by tá hrozná správa! Keby ho nebolo, možno by sa to nestalo! Zvrátené uvažovanie, viem, no ja som nutne potrebovala niekoho z tej krutej správy obviniť. Odniesol si to nevinný telefón. Celé mesiace som ho na noc vypínala, lebo som chcela detinsky zabrániť akýmkoľvek zlým správam... Napriek tomu sa mi často stávalo, že v mojom sne telefón zvonil. Zobudila som sa spotená, ale rozum ma vrátil do reality, uvedomila som si, že šnúra telefónu sa hompáľa pri stene. Nik mi nemôže zavolať, nik mi už v noci nič zlé nemôže oznámiť. Už nikdy!
Už trinásty rok neznášam toto číslo. Každý sedemnásty deň v mesiaci ma premôže úzkosť. Je to akosi hlboko vo mne a vždy som rada, keď sa v pohode zobúdzam do osemnásteho dňa v mesiaci. Ale telefón už na noc nevypínam. Verím, že už nikdy v noci nezazvoní...
