Zajtrajšok, sobota nesie taký dátum, v aký sa pred dvoma rokmi na prahu nášho bytu ocitla klietka, v ktorej z Bratislavy ku nám pricestoval Moruško. Dostala som ho už ako štvorročného, jeho dátum narodenia však nepoznám a tak neviem, kedy mu mám ku šiestym narodeninám zablahoželať s vyzdobenou mrkvou či s kyticou jeho obľúbenej bazalky.
Dátum narodenia druhého člena domáceho zverinca poznám. Bol ním štrnásty máj, takže to naše strapaté ušaté stvoreníčko slávi v nedeľu polrôčik. Beny získal našu trvalú adresu v auguste. Prišlo mi trochu smiešne, že tieto dni padli takto pekne po sebe...
Už príchod Moruška dosť zmenil môj život. V situácii, v akej som sa ocitla (bez práce, s rozsýpajúcou sa chrbticou, neskôr zreparovanou skrutkami) bol mojim terapeutom. Neraz som o ňom na blogu písala.
V auguste mi dcérka priniesla darček, Benyho. Aj o našom zoznamovaní som písala a netajila som sa, že to bol pre mňa šok. Naše zoznamovanie bolo dosť náročné, ale už máme dávno za ním. Sme kamoši a Beny má ozajstný domov.
Moji chlpáči sa zoznamovali dosť zaujímavo. Beny sa Moruška najprv bál a viac odvahy malo morča. Potom nadobudol pocit, že ide o super hračku a tak som musela robiť policajta a dozorcu. Teraz sú kamoši, pokiaľ som nablízku a mám ich v dohľade. Ak nie, Beny má stále chuť s Moruškom vystrájať, čo sa jemu nepáči. Ak sa však Beny rozhodne iba Moruška pooblizovať ako karamelové lízatko, tak Moruško drží a jeho prejav lásky znesie. Ak si však na neho už položí labky, tak Moruško vzhliadne ku mne a svojim pohľadom a žalostnými zvukmi hľadá pomoc. Dobre vie, že na mňa sa môže spoľahnúť.
Vždy sa musím smiať, keď sa títo dvaja nečakane stretnú pri svojich potulkách bytom. Je to chutný pohľad, zastanú, "ňuchcú" a po chvíľke sa radšej každý vyberie svojou trasou. Vždy premýšľam, že čo sa asi odohráva v ich hlavičkách:
Moruško: "Už sa mi zase pletie pod nohy. Kde sú tie časy, keď mi nik nezavadzal? Zase ma ide zlízať? Čo som ja kornút zmrzliny? Nie som ani kornút ani jeden z jeho plyšákov! Uhni, mám namierené do domčeka".
Beny: "Čo sa tu pianceš, čo ma provokuješ? Vyzeráš ako hračka a pritom panička ťa stále chráni a mňa to stojí veľké sebazapieranie, aby som na teba neskočil. Si taký krásny, chlpatučký, mäkkučký a nádherne pískaš. Uf, ale by som ťa ponaháňal, ale to by mi panička dala..."
Zväčša sa ako prvý rozhodne Beny a "dá prednosť v jazde" Moruškovi. Preventívne... nemá rád, keď na neho zakričím. Omnoho radšej má pochvaly, tie môžem opakovať donekonečna a on si ich vychutnáva s potmehúdskym kukučom.
Beny nám rastie pred očami, nie je to kabelkový yorkshir, už teraz má takmer štyri kilá. Aj sa trochu bojím, do akej veľkosti ide narásť. Za krátky čas sme prežili už kadečo, neraz sme sedeli v čakárni veteriny, na chudáka sa stále čosi lepí. Aj teraz užíva lieky, verím, že ten kolotoč zdravotných problémov už skončí.
Z malého šteniatka sa stáva "chlapisko". Dostáva už kadejaké "chúťky," niekoľko týždňov už von značkuje. Musím sa smiať, lebo jeho "rezervoár" nepostačuje na ozajstné značkovanie a tak veselo značkuje "nasucho". Tvári sa však pritom dokonale vážne a dvíha nôžku ako atlét, občas to preženie a má čo robiť, aby ho neprevrátilo. Niekedy si myslím, že musí mať svalovicu.
Na šťastie už skončili nočné mláčky a iné pozdravy tuhého charakteru. Toho sme si užili! Stačilo! Odniesla si to plávajúca podlaha, predovšetkým v chodbe. Teraz je vskutku plávajúca, cha.
Môj zverinec mi zmenil život. Mať zvieratko prináša síce aj starosti, aj obrovskú dávku zodpovednosti, v nemalej miere zasiahne aj do rodinného rozpočtu, ale všetko toto anuluje prejavovanou láskou, oddanosťou a radosťou, ktorú nezištne rozdáva. A ešte jedno plus. Ušetrím na kozmetických prípravkoch. Načo pleťové mlieko, pleťová voda, mydlo? Mám predsa Benyho!
Bežný obrázok - ja "horezipsujem", Moruško mi leží priamo pod bradou a vrní mi do ucha, občas na znak náklonnosti mi oblizne svojim mini jazýčkom krk, prisaje sa ako prísavka a hreje ako golierik. Pri nohách mi leží Beny, resp. si hlavu vyloží na moje chodidlo a tichúčko si vychutnáva spoločný oddych. Zväčša vtedy chytám do rúk knihu a relaxujem. Môj zrak však akosi často skĺzne z písmenok k mojim chlpáčom, ktorí mi verne robia spoločnosť.
Moruško, Beny... obaja tento víkend oslavujete. Chcem vám obom odkázať, že vás mám rada!
