Na moju nedávnu veršovanú sprchu duše sa mi ozvala jedna milá dáma z Košíc. Ako reakciu mi poslala svoje dielko. Báseň sa mi veľmi páčila a tak som okamžite zareagovala a odpísala. Táto dáma sa mi priznala, že báseň je z pripravovanej štvrtej zbierky, čo ma milo prekvapilo. Zaželala som teda rodiacej sa zbierke veľa úspechov a ako odpoveď mi prišla ponuka. "Ak máš záujem, mám doma ešte nejaké výtlačky starších zbierok, pošlem Ti." Taký ústretový krok ma prekvapil. Nakoľko som cítila, že ide o úprimnú ponuku, súhlasila som a dáme som oznámila obratom moju adresu.
O pár dní som v schránke našla oznámenie o uložení zásielky. Iste hádate správne, bola to zásielka so spomínanými zbierkami. Nedočkavo a zvedavo som sa pustila do darovaných písmenok. Krásne, čisté, úžasné, ľahunké verše. Taký štýl, akému rozumiem a aký má aj mne čo povedať. Bola som nadšená a veru som už niekoľkrát po sebe vzala útle knižôčky do rúk a len tak námatkove si znovu čosi prečítala. Mala som na návšteve maminku a verše sa dostali aj do jej rúk. Skonštatovala to, čo ja...
Považujem túto dámu sa človeka s veľkým srdcom. V jednej zbierke mi napísala krásne venovanie: "Milej Janke, ktorú som našla na internete". Dojalo ma to. Ide o Katarínku Krajčovičovú a jej zbierky "Dialógy s motýľom" a " Otvorené okno". Motýľ je akoby jej logom, ktorý dokonale vystihuje jej tvorbu. Ľahunká ako motýlie krídlo a výpoveďou mocná ako motýlí let.
Katarínka, ďakujem...
Pred pár dňami pribudol pri jednom mojom staršom článku, venovanému čubrici, nový príspevok. Čubrica je bulharské korenie, ktoré u nás, bežne na pultoch predajní, nenájdete. Rozbehla sa vtedy slušná diskusia aj s pár tipmi, kde v Bratislave sa korenie zohnať dá. Nie všetci však bývame v Bratislave, cha...
Na článoček som už takmer zabudla, keď prišiel spomínaný príspevok. Ozval sa mi človek mužského rodu so zaujímavým aliasom "refrid". Oznámil mi, že náhodne sa dostal na môj blog a že je práve v Bulharsku. Opýtal sa ma, či mi má čubricu kúpiť, lebo, že tam je k dostaniu na každom kroku. Priznám sa, že som naozaj zostala po prečítaní jeho riadkov zaskočená, ako sa hovorí padla mi sánka. Nie som človek, ktorý má "v popise práce" otravovanie a tak som pánovi poďakovala za jeho prejavenú ochotu s tým, že nech si nerobí starosti, že bez čubrice prežijem...
O pár dní prišla reakcia. Milý pán mi napísal, že čubricu už kúpil a že po návrate domov sa mi ozve a že nejako dohodneme, ako mi ju odovzdá. Sánka mi padla po druhý krát...
"refrid", ďakujem...
Tieto prekvapenia z ostatných dní mi zaliali dušu akýmsi príjemným, ľudským teplom. Teplom poznania, že aj keď sa mi tento náš svet často zdá, akoby v ňom nezištných, dobrých skutkov ubúdalo, tak že sa mýlim. V tieto dni som si uvedomila, že stále sú medzi nami ľudia, ktorí sú schopní okamžite robiť radosť aj cudziemu človeku. Ja takýchto ľudí považujem za akýchsi anjelov v ľudskej podobe a som životu vďačná, keď takí "zaklopú" aj na moje dvere. Je síce pravdou, že už teraz som plná výčitiek, že si "niekto" robí kvôli mne starosti, nebodaj výlohy...
Keby toto čítala moja dcéra, tak okamžite doloží: "Mami, to si celá ty." Neraz mi vyčíta, že neviem prijímať dary. Vraj namiesto radosti sa umáram tým, ako som sa stala dlžníčkou a trápim sa tým, že si niekto kvôli mne robil starosti... Priznám sa, že jej prvý preslov v tomto duchu ma zaskočil a nevedala som sa "brániť". Tak isto sa priznám, že som nad tým premýšľala. Musela som sama sebe priznať, že má pravdu...
Takže milí ľudkovia, ktorí ste mi v ostatné dni urobili radosť a zároveň ma dostali do úzkych, cha...
Ďakujem, ďakujem, ďakujem! A tou dlžníčkou sa cítim aj tak!
PS1: Od Katarínky mám súhlas so zverejnením jej mena.
PS2: Od "refrida" ho nemám. Ide o alias a tak verím, že sa na mňa hnevať nebude.
PS3: Vladko Sch. , prepáč...
