reklama

Dnes otáčaš stranu 26, dcérka moja

Myslím, že každý človek si v batôžku svojich spomienok nosí ako biele perly isté dni, ktoré ho v živote najviac potešili, ovplyvnili, ale aj tie čierne, ktoré ho najviac sklamali, rozosmutnili. Je fajn, keď sa k tej prvej skupine často vraciame a prežívame ju v srdci znova a znova a čerpáme z nej energiu. Je fajn, keď sa nám na tú druhú skupinu podarí zabudnúť. Je pravdou, že to sa zriedkakedy podarí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)
Obrázok blogu

Vstávala som dnes s povzneseným pocitom, vo svojich spomienkach som sa vrátila o 26 rokov nazad.

Už desiaty deň som "prenášala" svoje prvorodené (a poslednorodené) dieťa, ktorému bolo asi pod mojim srdcom tak dobre, že sa na svet akosi nehlásilo. Lekári však rozhodli, že je najvyšší čas a tak ho od rána provokovali. Mne tým síce spôsobili celkom slušné nepríjemnosti, ale budúca mamička v očakávaní vydrží predsa všetko, no nie?

Celý deň ma zhrýzala obrovská nedočkavosť, kedy uzriem prvý raz naše dieťatko. Nevedela som si ten okamžik ani predstaviť, čo to so mnou urobí, netušila som, ako ma ten okamžik zmení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako bude vyzerať? Bude to dievčatko, chlapec? Vtedy sa nič vopred nezisťovalo, skutočne do poslednej chvíle bolo pohlavie bábätka veľkou neznámou. Celé mesiace som si predstavovala ako bude vyzerať to stvoreníčko, aké bude mať oči, mihalnice, vlásky, na koho sa bude podobať... Boli to úvahy, ktoré ma vedeli zamestnať na celé hodiny. Boli vyšperkované radostným očakávaním a poriadnou dávkou zvedavosti. Stála som na prahu rodičovského života a možno som si vtedy ani celkom nevedela predstaviť, čo taký život obnáša. Vtedy som ešte netušila, že byť matkou je "povolanie" na celý život, vtedy som netušila, že tak ako som sa bála o malé bábo, že tak sa budem báť aj o dospelú ženu. Vtedy som ešte netušila, že byť matkou znamená prežívať so svojim potomkom okrem radostí aj všetky jeho bôle, starosti, nezdary, sklamania... Vtedy som ešte nevedela, že diagnóza matka vie aj bolieť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vtedy, v ten deň, v podvečernú hodinu to konečne prišlo a na svet sa prihlásilo jedno hnedooké krásne bábätko, dievčatko s krásnou broskynkovou pleťou a dlhými nechtíkami. Darmo, prenášané... Bol to pocit, ktorý nie je možné prepísať do písmenok. Každá matka ma podporí v mojom názore. To jednoducho nejde. Ten emočný výbuch radosti je neopísateľný! Bola na svete, zdravá, krásna, čiernovlasá...

Moja, len moja, naša...

Vtedy som ešte netušila, ako čas rýchlo beží. Ako skoro mi ju vytrhne z plienok, z detskej vaničky, ako skoro začne sama cupitať, ako skoro na jej na chrbtátik zavesím školskú tašku, ako skoro príde maturita, prijímačky, na vysokú, promócie...a ako skoro sa sa stane režisérom vlastného života... Vtedy som videla len malý voňavý batôžtek a ostatný svet pre mňa prestal existovať. Celé moje JA sa venovalo tomuto zázraku života. Nič nebolo na svete dôležitejšie. Ostatné hodnoty života sa odvíjali od nej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vždy som sa snažila byť dobrou mamou. Či som to zvládla, neviem... Nikto učený z neba nespadol, takže aj ja som sa tomuto poslaniu učila (a učím) za chodu. Mala som to šťastie, že som mala dobrý vzor. Moju maminku... Určite som nezvládla všetko na výbornú, cha... len aj teraz dúfam, že som neprepadla.

Z môjho malého dievčatka vyrástla dospelá žena. Ja sa naivne pýtam, kde sa podelo tých 26 rokov? Kde sa stratilo to malé dievčatko motajúce sa okolo maminej sukne? Vtedy som bola centrom jej sveta. Ona bola, a stále aj je, centrom toho môjho. Jej dospelosť na tom fakte nič nezmenila. Bolo to najkrajšie obdobie môjho života. Život mal zmysel každú minútu, každú sekundu. Jej úsmev ma robil najšťastnejším človekom na svete. Jej prvé slová ma dojímali k slzám. Jej prvé kresby mám doteraz odložené a občas pri nich snívam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milí moji, toto je spomienka, ktorú vyťahujem z batôžka mojich spomienok veľmi často, no špeciálne vždy v posledný júnový deň. Tento deň mám také zmiešané pocity, ale aj to asi pozná väčšina mám, keď z ich dieťaťa je už dospelý človek... Sú smutno-krásne. Dnes som sa s nimi podelila s vami.

Dcérka moja, dievčatko naše, aj touto cestou sa Ti prihováram. Dnes otáčaš novú stránku v Tvojej knihe Života. Prajem Ti, aby bola popísaná len radostnými udalosťami, aby bola prežiarená láskou a slniečkom pohody, aby bola korunovaná pevným zdravím, úspechmi a zakončená splnenými túžbami, snami, cieľmi. Všetko najlepšie, ľúbime Ťa...

♥ ♥ ♥

♥ Na začiatku života každý dostane blok mramoru a nástroje potrebné k vytvoreniu sochy. Môžeme ho so sebou vláčiť nedotknutý, môžeme ho odhodiť medzi kamenie, alebo vytvoriť z neho vrchol dokonalosti.

(Sme na Teba hrdí, pracuješ zatiaľ so správnymi nástrojmi a Tvoj blok mramoru vedieš po krôčkoch k dokonalosti.)

Čas nie je stroj, v ktorom sa presýpa piesok, ale žnec, ktorý viaže svoj snop.

ŽIVIÓ, ŽIVIÓ

Jana Dratvová

Jana Dratvová

Bloger 
  • Počet článkov:  590
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSprcha duše vo veršijedlo, bylinkyoprášené spomienkyMôj zverinecČriepky dňaUletené, pokus o fejtónSúkromnéNezaradené kadečo

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu