Hm, iste vám práve prebehlo mysľou: "Tej asi šibe, kožušinový golier v týchto horúčavách?". Nečudujem sa. Ale naozaj, ubezpečujem vás, že aj keď mám z týchto horúčav k tomu blízko, ešte mi nešibe. Ten kožušinový golierik je totiž živý, je to môj Moruško, moje kilo chlpatej lásky. Je to môj malý "mazňo" a keď si ho pri leňošení, (ja tomu hovorím "horezipsovaní" alebo moruškovaní) vezmem na ruky, ľahnem si, tak on si vždy nájde svoje obľúbené miesto, mne tesne pod bradou. Priznávam, že v tomto teple vydržať to, je celkom náročné, ale nech! Hádam si neodopriem jeho prítulnosť, to nikdy! Tak sme si trošku spolu poležali, ja s knihou v ruke, on slastne občas zamrnel a oblizol mi krk. Je nám spolu fajn. Neskôr nás vyrušilo cikanie, teda aby som to upresnila, išlo o jeho potrebu. Je tak naučený, že keď je na rukách, alebo na vyvýšenom mieste, z ktorého nemôže zliezť sám, tak začne vydávať z ničoho nič hlasné, také nepokojné zvuky. Či sme jeho nepokoj správne pochopili, si overíme otázkou: "Chceš cikať?" pokiaľ je tomu naozaj tak, tak Moruško po tomto slove, okamžite stíchne. Vtedy vieme, že ho treba rýchlo položiť na jeho miesto, alebo len na zem, on si už to svoje miesto nájde sám... Málokto mi verí, že sa takto pýta. Ale mnohí neveriaci to videli na vlastné oči a museli len krútiť hlavou. A ja pýchou rastiem až po strop,cha.
Ja doslova živorím v týchto horúčavách a tak premýšľam ako sa asi cíti ten môj chlpáčik. Nechladí sa jazykom ako havkáči, asi má teda dobrú termoreguláciu...
Je pravdou, že v týchto horúčavách zvykne obísť svoje "ležoviská" a dá prednosť holej dlážke. Chladí a robí mu to dobre. Aj večer, keď zvykne s nami v obývačke bahniť na svojej dečke na sedačke, alebo si vylezie na kožušinu, tak v ostatné dni objavil čaro koženého vankúša. Tiež chladí a tak sa na ňom premiestňuje, akonáhle si miesto pod sebou už moc zohreje, posunie sa ďalej. Aj šťavnaté kúsky mu chutia viac ako inokedy. Miluje žltý melón, nepohrdne dyňou, čerešňou, šalátovou uhorkou či marhuľou. Kým manžel nosil zo záhrady jahôdky, tiež si na nich pochutnával. Veľmi rada počúvam, ako jahody chrumká, tie zrniečka len tak praskajú. Rád sa zahryzne do šťavnatej papriky, potom celý vonia paprikou, často až nám narobí chute. Chutí mu aj čistá vodička, jednu fľašku má pripevnenú v klietke, jednu má "mobilnú", aby sme mu ju mohli ponúknuť, keď si lebedí s nami na sedačke. A bazalka? To je kapitola sama o sebe. Tú miluje!
Keď už spomínam chute môjho chlpáčika, tak nemôžem obísť chlebík. Nemôže papať čerstvý, ale taký dvojdňový už občas kúsok dostane. Mali by ste vidieť, ako sa vrhne naň, keď zistí, že je mäkkučký. Potom, keď mu vyschne a stvrdne, tak sa často čuduje, čo sa to stalo. Taký chlebík, alebo suché tmavé pečivko mu pomáha obrusovať zúbky. Občas ho také chute chytia v noci a celým bytom sa ozýva zvuk, ako keď strúhate strúhanku, cha. Moruško má u nás voľný výbeh. Tým, že chodí na potreby na svoje miesta, tak sa nemusím báť, žeby ich urobil kdesi v strede obývačky. Aj keď ideme na pár hodín kdesi preč, aj tak má Moruško raj, môže si behať bytom ako sa mu zachce. Často dobrovoľne vlezie aj do svojej klietky, nepovažuje ju za väzenie. U nás v nej zavretý nebýva. Niekedy má doslova chuť zahrabať sa do pilín a užívať si vyvaľovanie sa v nej. Okrem nej má drevený domček, dielo manžela. Ten má veľmi rád. Má na ňom okienka a mne sa veľmi páči, keď z okienka trčí len jeho zvedavý čumáčik a očko. Pozoruje nenápadne, aby bol v obraze, čo sa doma deje,cha.
Toto milé zvieratko je u nás necelé dva roky. Nakoľko som doma, venujem sa mu a preto je taký šikovný. Nové sa učí rýchlo, ak mu čosi zmeníme, najprv sa tvári trošku urazene, no po krátkom čase to akceptuje a zvykne si. Nikdy predtým som morča nemala, neviem, či je náš Moruško taký výnimočný alebo sú morčiatka vo všeobecnosti také šikovné.
Ja som však, spolu s manželom na jeho pokroky nesmierne pyšná a nepopieram, že táto chlpatá hrčka je často mojim štvornohým psychoterapeutom. Pritúlenie jeho mäkkého kožúška robí so mnou zázraky, jeho hladkanie pôsobí na mňa ako ukľudňujúci prostriedok, bez vedľajších účinkov, cha. Moruškovanie s Moruškom zbožňujem! Je úžasné mať takého priateľa! Jeho prítomnosť dokáže obohatiť život o nový rozmer.
Dnes sa budeme kúpať, myslím, že dnes si osvieženie vo vode zvlášť vychutná.
Teraz sa predstavím ja sám, volám sa Moruško:
relax v kožušinke milujem
podleziem kožušinku a zmením sa na morča v ovčom rúchu
záhrada občas príde za mnou do bytu
môj domček mi nosia aj von, nech sa cítim bezpečne, musím mať situáciu pod kontrolou
tú bazalku už dojem, hádam nebudete odkladať tie dva pahýle, milujem bazalku!
takto sa kúpem, ešte že to nebýva moc často
takto sa suším, v zime na mňa vytiahnu aj také fúkacie čudo, hovoria mu fén
Všetkých vás pozdravujem a prajem pekný deň. Už o mne bolo písané, takže tí, čo zvyknete navštevovať blog pravidelne, už ste iste o mne vedeli. Ak máte náhodou doma morča, tak že ho pozdravujem! Joj, musím končiť, "panička" ma berie na ruky...
Moruško
