Dievčatko rástlo, úspešne zmaturovalo na priemyslovke a nastúpilo do ružomberských Bavlnárskych závodov. Verná im zostala po celé roky, po dôchodok. Život jej pred dvanástimi rokmi podhodil kartu, ktorú by si dobrovoľne nikdy nevytiahla. Jedného marcového večera sa jej zrútil svet, z minúty na minútu sa stala vdovou. Stratili sme milovaného človeka, tragická udalosť ho uložila na večný spánok. Bolo to ťažké obdobie, smutné a zaváňajúce pesimizmom, naplnené strachom z budúcnosti s dierou v srdci. Kto prežil, vie čo mám na mysli. Maminka bola zrazená na kolená a vstávala s vypätím všetkých síl. Snažili sme sa jej byť oporou, no sami sme ju potrebovali. Jediný lekár, ktorý pomáhal prekonať túto krutú ranu osudu, bol čas.
Svet si uháňal odvážne vpred a mojej, duchom silnej maminke, sa podarilo časom reštartovať program a znovu sa zaradiť do reality života. Vedela, že ak sa bude naďalej utápať v minulosti, tak jej môže ujsť budúcnosť, uvedomila si, že všade kvitnú kvety pre tých, ktorí ich chcú vidieť. Pochopila, že sebaľútosť je temná hlbočina a že nevedie k ničomu. Spomienky zamkla do svojho srdca, v presvedčení, že čoho sa nevzdá, tak vlastne nikdy nestratí. Premohla samú seba a znovu v plnej sile nastúpila do vlaku svojho života, aby ním precestovala ešte veľa staníc. Vyše desať rokov je ona sama autorkou scenára svojich dní, režisérkou svojich činov a rozhodnutí . Ja sa môžem pred jej "herectvom" len skláňať v obdive, ako svoju rolu zvláda. Šťastie nachádza v maličkostiach, lásku rozdáva plnými priehrštiami a stále jej má na sklade viac než dosť. Brigádnicky pracuje, pedantne sa stará o seba, o svoj byt, dokonca udržiava aj dom, v ktorom prišla na svet. Prípadné zrady zdravia sa snaží prehliadať a statočne ich nereptajúc niesť. Povinnosti jej nedávajú čas na nudu, sama tvrdí, že práca je jednou z tých barličiek, ktorá ju celé roky drží nad vodou. Váži si pekné priateľstvo, váži si každý pekný okamih vo svojom živote. Rada pomáha ľuďom, jej srdce je obrovské. Hoci cintorín jej drahých má stále viac krížov, jej duševná sila sa nedá zlomiť. Celý život je o stratách a nálezoch a ja sa teším, že straty zvláda vykompenzovať nálezmi. Váži si každý dôvod na úsmev, nič neberie ako samozrejmosť.
Na deň baníkov slávi toto moje slniečko svoje veľké jubileum. Z knihy E.A. Adlerovej "Dom v Amalfi" som si raz vypísala nasledovné vety: "Vek nič neznamená. S pribúdajúcimi rokmi nestrácame, ale získavame. Naše telá nakoniec podľahnú času, niektorí z nás zomrú mladí, niektorí starí. Dôležitý je čas, ktorý máme, nie vek". Ja mojej maminke prajem, aby toho času mala stále dosť, aby ten čas bol prežitý v zdraví, v naplnených snoch, v láske, v priateľstvách a v stálom prúde každodenných radostí. Libuška, všetko najlepšie. Ľúbim Ťa a ďakujem Ti, že si...
