Zväčša mi spoločnosť robí iba vlastný tieň, aj to iba vtedy, ak sa zhora usmieva slniečko. Ak nie, kráčam úplne sama. Asi práve preto som vnímavá na okolie, ktorým prechádzam, všímam si viac tváre ľudí a hlavne... upratujem. Asi sa čudujete, ako môžem upratovať pri kráčaní. Perfektne! Upratujem si totiž vo vlastnej hlave, upratujem svoje myšlienky.
Dnes, kladúc jednu nohu pred druhú, dlhým nekonečným chodníkom, sa mi vybavilo obdobie aktuálne ešte spred pár mesiacov, trvajúce veľmi dlho, kedy mi moje problémy s chrbticou takéto prechádzky vôbec neumožňovali. Bola som viac menej odkázaná len na vychodenú trasu bytom. Pocit nemohúcnosti je hrozný...
Uvedomila som si, že často mnohé veci v živote berieme za absolútnu samozrejmosť. Vôbec si to nevážime, vôbec si to neuvedomujeme, nemáme z toho žiadnu radosť. Je to pre nás "normálka". Ten však, kto niečo takéto "normálne" stratí, zrazu si uvedomí, akú to malo pre neho cenu. Tak to už v živote chodí, často pocítime cenu niečoho, či niekoho až vtedy, keď to niečo, či niekoho stratíme...
Zdravý človek považuje bezbolestné premiestňovanie svojej telesnej schránky z miesta na miesto za obyčajnú, normálnu, prirodzenú záležitosť. Pocítila som, čo je byť takmer imobilná a zrazu som sa na obyčajnú chôdzu začala pozerať úplne ináč. Keď sa situácia zmenila k lepšiemu a ja som zvládala prvé prechádzky, zrazu som pocítila radosť, že tomu tak je. Už nikdy pre mňa nebude chôdza samozrejmosťou, vždy bude pre mňa darom...
Mladý človek v tanci svojej mladosti zväčša považuje všetko okolo seba sa samozrejmé. Samozrejmým je pre neho aj samotný fakt, že je mladý. Istý časový úsek si vôbec neuvedomuje, že mladosť sa začína vytrácať a že tango krokom sa pretancuje o kúsok ďalej. Vážiť si ju začne zväčša vtedy, keď zrazu zistí, že za ňou zavrel dvere...
Mnohé iné samozrejmosti sa mojim dozrievaním (pekne som to nazvala, však? ...cha) povýšili na zázrak. Zázrakom je pre mňa napríklad príchod jari po studenej zime. Za zázrak považujem prvé steblá zelenej trávy nesmelo vykúkajúce z oddýchnutej zeme. Žlté hlávky púpav, ktoré dlhé roky boli pre mňa takmer burinou, sa zrazu zmenili na malé slniečka. Sledujem s radosťou obliekanie stromov do zeleného šatu. Teším sa z prvých narcisov, tulipánov, rozkvitnuté stromy mi berú dych...
Milujem farby jesene. V čase, keď môj život uháňal v inom vlaku ako teraz, tak som si akurát všimla, že leto skončilo a nastupuje jeseň. Samozrejme, evidovala som jej farby, ale nič mi to "nerobilo"... Obyčajná jeseň, tak načo sa nad tým vzrušovať, veď každé decko vie, že listy zmenia farbu a stromy sa povyzliekajú. A dnes? Obdivujem a milujem majstrovký štetec pani Prírody, neviem sa "dosýtiť" jej farieb...
Žiaľ, už ani láskavého človeka, ktorý skríži moju životnú cestu, nepovažujem za samozrejmosť. Vždy si to vážim, poteším sa a som za to vďačná... Priateľstvo pre mňa znamená omnoho viac, ako kedykoľvek predtým.
Už viem, čo je pokora...
Maličkosti, ktoré som prehliadala, sú ostatné roky pre mňa piliermi, ktoré robia môj život krajším. Okamihy, ktoré mi potešia dušu si dlho opatrujem, hýčkam a vraciam sa k nim.
Kedysi, zdá sa mi to takmer sto rokov dozadu, som aj prácu považovala za samozrejmosť. Myslím, že vtedy sme to tak všetci brali. Bolo samozrejmé, že každý pracoval. Dnes je práca pre mňa takmer zbožné prianie.
Je toho veľa, čo zmenilo na význame v mojom svete. Hodnoty sa pomenili, za všetko dobré, čo ma postretne cítim vďaku. Naozaj v mojom svete platí, že najkrajšie na svete nie sú veci ale okamihy. Pán Čapek dobre vedel, o čom hovorí. Je to jeho výrok.
♣ ♣ ♣
B.T. Brafordová (úryvok z knihy Úspešná žena, ktorý ma oslovil):
"Nesmieš myslieť na minulosť ani na budúcnosť, dôležitá je prítomnosť. Nezabúdaj, že čas je nedeliteľný a neskladá sa z malých častí. Čas sa podobá rieke. Minulosť, prítomnosť i budúcnosť dovedna splývajú a utvárajú spolu dlhý, plynulý a nikdy sa nekončiaci prúd.
V každom dni nášho života počujeme ozvenu minulosti, a hoci žijeme v prítomnosti, súčasne vidíme obrazy budúcnosti. ČAS MÁ SVOJE VLASTNÉ ROZMERY."
♣ ♣ ♣
Myslím, že keby sme prikladali samozrejmostiam patričný význam, cítili by sme sa šťastnejší...
