Nostalgia, ktorá je vraj "hrdzou na spomienkach" sa proti mojej vôli rozbehla po svojich túlačkách uličkami môjho života a vrátila ma do dávnych detských čias. Spomenula som si na bielu zimu (vtedy to bol celkom normálny jav...), na vrždiaci sneh pod nohami, na cencúle visiace zo striech, na snehuliaka s obrovským mrkvovým nosiskom, ktorý stál pred oknom na dvore starých rodičov, voňajúci živý stromček, na ktorom viseli doma vyrobené čokoládové ozdoby ( špecialita starej mamy), zázvorníky, ktoré som chodila tajne skúšať, či sú stále také dobré, ako keď ich stará mama zobrala z plechu... Vidím sa ako dievčatko výskajúce pri stromčeku, najdúc si prvé "krasokorčule". Vtedy som myslela, že sa v šťastí utopím. Tak som po nich túžila, hoci som korčule už mala. Ale také, škaredé, hnedé topánky a o nožoch ani nehovorím. Krasokorčuliarky v telke mali také krásne a ja som tiež také chcela raz mať. Zrazu boli moje. Krásne, biele ako čerstvo napadnutý sniežik. Zaspávala som s nimi, stáli na nočnom stolíku a ja som sa kedykoľvek v noci na ne mohla pozrieť a presvedčiť sa, že to nie je len vidina jedného z opakujúcich sa snov, že ich mám... ale že je to skutočnosť, sú moje a ozajstné. Prstom som prechádzala po ich zúbkoch a najradšej by som na klzisko bežala už na Štedrý večer. Neviem prečo práve táto spomienka sa dnes vyplavila na hladinu môjho spomienkového mora. Asi preto, že nechala vo mne stopu na celý život.
Dnes ma čaká dosť práce, deň však len rozbaľuje svoju moc a ja viem, že to všetko stihnem. Zajtra doobedu si privítam u nás maminku a dcérku. Naše hniezdo sa naplní. Budem patriť medzi šťatných ľudí. Budem mať pri sebe mojich najdrahších. Bude mi síce chýbať môj bráško s rodinou, no nedá sa vždy zrealizovať to, po čom človek túži. V mojom srdci budú pri mne. V komôrke plnej lásky majú v mojom srdci miesto aj moji drahí, po ktorých zostali nenávratne prázdne stoličky. Posielam im prianie do neba a viem, že k štedrej večeri zasadnú s nami, hoci ich neuvidíme, hrejivý pocit v našich srdciach ich prezradí, že sú s nami.
Milí moji, skalní, ktorí ste aj dnes našli cestu na môj blog, ale aj tí, ktorí ste tu prvý raz, možno len "omylom"; tí, ktorí ste mojim príspevkom venovali časť zo svojho drahocenného času od augusta, kedy som na blog vstúpila. Ďakujem Vám za Vašu priazeň, za Vaše názory, príspevky do diskusií, za Vaše ocenenia mojich písmenok. Blog je môj koníček, ba až kôň. Robí mi radosť, no môžem si ju vychutnať len vďaka Vám... z úprimného srdca ďakujem.
Keď vieš prijať od iných láskavé slovo, úsmev, porozumenie - v tej chvíli prichádzajú Vianoce.
Keď dávaš úsmev, láskavé slovo, porozumenie druhému - začínajú Vianoce.
Keď máš snahu podať ruku tomu, kto ťa urazil - vtedy sú Vianoce.
Keď dokážeš zabúdať na seba a myslieť viac na druhých - sláviš Vianoce...
*********
Z celého srdca prajem všetkým ľuďom dobrej vôle krásne Vianoce, naplnené láskou, korunované pokojom a šťastím... Prajem Vám, nech pohody a spokojnosti, máte aj v novom roku do sýtosti.
*********
Prajem Vám aj veľa vitamínu "V" - vitamínu vízie Vašej budúcnosti naplnenej radosťou, víťazstvami, šťastím, zdravím, prosperitou, dobrými priateľmi a láskou...
