Mala internetovú priateľku, o dosť mladšiu od seba. Ich počítačové priateľstvo trvalo niekoľko rokov. Bolo príjemné vedieť, že za počítačom sedí niekto, kto je ochotný prečítať, pochopiť, podržať, poradiť, posmútiť i zasmiať sa. Bolo oslobodzujúce zveriť sa aj s niektorými tajomstvami. Každé bolo u tej druhej zamknuté v truhlici na sto zámkov. Dôvera bola roky tým správnym podhubím ich dlhoročného vzťahu. Občas sa našla téma, pri ktorej došlo k stretu rôznych názorov a občas zvykla padnúť aj kosa na kameň. Na rôzne názory na isté veci majú právo predsa aj kamošky, no nie? Je len dôležité akým spôsobom dokážu medzi sebou komunikovať, či sú ochotné diskutovať, alebo majú skôr sklony k urážaniu sa, k vzťahovačnosti. Viem, že je omnoho ľahšie kritizovať ako mať pravdu, ale práve k tomuto účelu je určená komunikácia. Na jej nedostatku a "ne-zušľachtenom prejave" viazne nielen priateľstvo. Ale tak to už chodí, vzťahy akéhokoľvek druhu sú parketa, na ktorej sa často netancuje ľahko a choreografia si vyžaduje zakomponovať aj kroky tolerancie v rytme tanga, výpadok z taktu umelecký dojem naruší.
Hebbel vyslovil jednu, dosť krutú myšlienku, že priateľstvo väčšiny ľudí je iba prípravou na nepriateľstvo. Nikdy sa jej výrok nepáčil, hoci ho mala zapísaný vo svojej zbierke. Žeby to vyslovil na základe skúseností, ktorých skutočnú existenciu ona sama vo svojej naivite a priori odmietala? Ktovie...
Včera sa jej dostal pred zrak mail, za ktorým si okamžite cestu razil ďaľší, ktorý ospravedňoval vraj jeho mylné zaslanie. Horlivo vysvetľoval že išlo v ňom o slová adresované bývalej kolegyni , písané o druhej tiež vraj bývalej kolegyni. Chyba lávky, poslaný bol však omylom práve jej, nositeľke mena sláviaceho meniny dvadsiatehoprvého augusta, presne takého, aké nosia v rodnom liste aj tie spomínané nevinné aktérky z mailu. Človek by si povedal, že stať sa môže hocičo.... Veď z obsahu by mohlo byť jasné, že to akosi "nesedí". Ale čo keď si náhoda zahrá tak, že ide vlastne o slohovú prácu o nej, a hoci nemala byť samozrejme adresátkou, slová číta na obrazovke svojho počítača? Tomu sa hovorí prúser. Dozvedela sa kadečo o sebe, dočkala sa aj hodnotenia svojho blogu, ani nie jej príspevkov, ale skôr diskusií, ktorých hodnotením pourážala nielen ju, ale aj pre ňu neznámych diskutujúcich. Nakoľko v ostatnú dobu oni dve naozaj narazili na témy, na obsah ktorých mali každá iný názor, tak pomýlená odosielateľka v maili spomenula, že po "konfliktoch" si tú druhú už menej vážila, dokonca už k nej necíti dôveru a vyjadrila sa, že jej je ľúto, že priateľstvo zaniklo. Naozaj silná káva, pre čítanie tej druhej, ktorá nevinne čítala "zakázané ovocie". Všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň vie to, čo doteraz netušila. Vie, že priateľstvo skončilo. Smiešna epizódka, však? Ako decká na piesku, čo si navzájom kradnú formičky, cha. Veď jedným z posledných "konfliktov" bol facebook, jedna bola silnou odporkyňou a druhá už bola zaregistrovaná...
Samozrejme, že nasledovala prestrelka párvetových mailov, kde jedna strana tvrdila, že tá druhá je "šišuldo", že to o nej v žiadnom prípade nebolo... Čo iné už len mohla tvrdiť. Chcelo by nadpriemernú dávku odvahy priznať sa k pravde. Najlepšia obrana je útok a tak prišla posledná veta, že ju už nebaví dokazovanie, že ďalej si písať nemá význam.
V zmysle Heriotovho výroku ."Na život sa pozerajme vážne, ale nikdy nie tragicky" to adresátka mailu za pár hodín rozchodila, predýchala. Po nejakých tých vlastných úvahách o priateľstve uznala, že takto priateľstvá predsa nekončia, takže vari ani o priateľstvo nešlo. V svojom záverečnom dopisovaní poďakovala (mysliac to úprimne) za uplynulé roky písmenkovania a zaželala jej do života všetko dobré.
Vzápätí otočila list a uzavrela kapitolu dňa. Kniha jej životných skúseností je však bohatšia o jednu stránku.
PS:
Zahrám sa na Ezopa a poprosím vás, berte tento príspevok ako bájku. Bájka vždy končí nejakým ponaučením. Bude to tak aj v tomto prípade - skôr než odošlete mail, dobre si skontrolujte, či ste z adresára zvolili toho správneho adresáta.
PS2:
... alebo radšej mailom nikoho neohovárajte
PS3:
... radšej neohovárajme vôbec
