Som jediná, ktorá nevie privrieť veko na truhle slovenskej meny? Som jediná, ktorá zúfalo vyhľadáva na cenovkách prepočet na starú menu, som jediná, ktorá stratila niekdajší prehľad o cenách? Je tu ešte niekto, kto sa zúfalo hrabe v peňaženke s pocitom , že je zlodej, hoci je jeho vlastná? Haló! Je tu niekto taký?
Ticho...
Asi som teda, zahanbená, zostala sama. Dobrovoľne, bez mučenia, pri plnom vedomí a s hlodajúcim červíkom v svedomí sa priznávam, že ani po roku s eurom nedokážem uzavrieť kamarátstvo, tobôž priateľstvo. Možno je to aj tým (hľadám dôvody na ospravedlenie sa) , že odkedy v našich peňaženkách hrkotajú euráče, chodím po nákupoch omnoho menej, ako keď v nich šušťali slovenskie národnie korunky. Nemôžem dať v tom za vinu euru, na vine som iba ja, moje boliestky, ktoré ma v posledný rok držia viac doma ako v teréne. Nakoľko som sa neprinútila k domácemu tréningu s euráčskym drobizgom, tak pri pokladniach ostrým zrak, prevraciam tajne mince, obzerám obrázky na papierikoch a až potom začne strastiplné odrátavanie za nakúpený tovar.
Netušila som, že som taká staromódna, nepružná, neprispôsobivá a ... čím by som si ešte viac nasypala popol na hlavu? Aká ešte som? Nemožná? Asi...
Desím sa dňa, kedy navždy všade zmiznú cenovky s korunovými prepočtami. Keď pozerám na tie euráčové, cítim sa stále ako Alenka v ríši divov. Nebojte, konverzný kurz poznám, ten odrecitujem aj o polnoci po prebudení z tvrdého spánku. Ale ani to mi neuľahčuje situáciu. Premýšľam, či by som sa predsa nemala vrátiť do detských čias, do obdobia, kedy som celou dušou túžila byť predavačkou a celé hodiny som vedela sedieť zapresovaná v špajzi, hrajúc sa, že ide o obchod "Potraviny". Najväčším potešením pre mňa bolo, keď okrem mnou vyrobených peňazí som mala aj tie "ozajstné", aspoň čo sa týka drobákov. Keby som sa túto hru začala hrať teraz, možno pri toľkých opakovaných "operáciách" by som sa s touto menou skôr zoznámila. Mám to skúsiť? Ale nemám špajzu, cha.
Už vytáčam aj manžela, keď mu stále všetko hlásim v korunách. Darmo mu vravím, že ja v eurách, vlastne po mojom v euriskách, neviem ani premýšľať. Mám problém skontrolovať si aj správnosť pokladničného bločku. Nedokážem si, pri pokladaní tovaru do košíka, euráčové ceny zapamätať. Nedávno som písala článok o Kauflande, o tom ako som mala naúčtovanú vyššiu cenu, ako bola uvedená pri tovare v regáli. Ja som túto situáciu akoby predvídala, doslova som sa snažila tú cenu zapamätať. Oplatilo sa. Moja reklamácia bola uznaná. To som však zvládla pri jednom druhu z celého nákupu. Ak ma obabrali pri inom tovare, mám jednoducho smolu!
Už len jedno ma teší, že aj politici majú stále sklony používať korunky, až po nich vyslovia predmetnú sumu v eurách. Alebo povedia v eurách a doložia.... v Sk. Aspoň tým si získali moje sympatie.
Ak máte chuť okamžite skočiť na diskusiu a pridať mi k prívlastkom, ktoré som si už sama nadelila čosi nové, možno ešte adresnejšie, prosím nerobte to! Majte so mnou zľutovanie! Trpím a trápim sa akurát dosť aj bez vášho odsúdenia. Radšej ma poľutujte, povzbuďte ma! Ďakujem za každý prejav dobrej vôle. Buďte zhovievaví! cha cha
Na korunky spomínam s plačom
nekamoším sa s euráčom
peňaženka ťažká
pritom za ňu prázdna taška
kdeže ste sa slovenské korunky podeli?
smútim, s eurom som stále v pr****.
Na záver môjho sebaodsúdenia sa pokúsim zložiť sľub, ktorí dúfam prijmete ako poľahčujúcu okolnosť:
Na počesť korune - euru sľub dávam
že od "Sk" sa odpútam a život na eurá prerátam...
Tak mi v tom korunka slovenská pomáhaj!
