Číslo do neba mi nestihol oznámiť. Pod náporom smutnej udalosti si uvedomujem krehkosť ľudského života. V jeden deň sme tu – v ďalší už nie, v jednu minútu sme tu- v nasledujúcu už nie. Všetko zrazu zbledlo, stratilo svoj pôvodný význam. Všetky hrany sa obrúsili, všetky starosti sa vyparili, všetky bôle odišli s posledným výdychom. On je slobodný a my, čo zostávame, sme uväznení v žiali, v pocite prázdneho smútku a v spomienkach. Vždy je ťažké vyrovnať sa so stratou milého človeka, je ťažké prijať skutočnosť, že ho už nikdy neuvidíme.
Do stanice „Konečná“ dorazíme raz všetci, je len otázne kedy a ako. Aj toto je život, má svoj začiatok aj koniec. Kdesi som čítala myšlienku, že od prvého dňa nášho príchodu na svet sa vlastne pripravujeme na náš odchod. Slovami J.M. Simmela sú tajomstvo života a tajomstvo smrti zatvorené vo dvoch skrinkách, z ktorých každá má kľúč od tej druhej.... Každá strata bolí, a jediné, na čo sa môžeme spoliehať je Dr. Čas, ktorý dokáže jediný túto diagnózu liečiť, alebo aspoň zmierniť jej agresivitu. Koho ľúbime, toho však celkom stratiť nemôžeme. Kto sa raz dostal do nášho srdca a vpísal tam svoju stopu, toho nestrácame nikdy. Nevezme nám ho ani smrť, pretože kedykoľvek môžeme do príslušnej komôrky srdca vstúpiť a potešiť sa s ním. Útechou v rozjatrenom žiali nám musí byť poznanie, že smrť človeka uloží do pokoja, v ktorom sa nachádzal pred svojim narodením.
Nikdy nevieme koľko nádychov a výdychov nám bolo uložených do vienka, nikdy nevieme, koľko sme si už vyčerpali a koľko nám zostáva. V zmysle hesla, že každý deň je iba raz za život by sme si mali hlbšie uvedomiť, že čaro života je v pominuteľnom okamihu, že treba žiť prítomnosťou bez zbytočného obzerania sa do minulosti, že je dôležité byť vďačný za to, čo máme a neplakať nad tým, čo dosiahnuť nemôžeme, že si treba ctiť priateľsvo, hýčkať lásku tešiť sa z každodenných maličkostí, ktoré sa nám často zdajú všedné. Život je aj o odvahe ísť ďalej, aj keď sme stratili niekoho blízkeho. Život je sen aj nádej. Život sú straty aj nálezy.
Cestujme vo vlaku nášho života tak, aby sme do stanice „Konečná“ dorazili bez zbytočných dlhov voči životu.
