Šedivosť chodníkov sa stratila pod mäkkým paplónom napadaného snehu. Niekoľko ľudí sa ním doslova brodí. Vyzerajú smiešne. Dvíhajú akosi privysoko nohy, pravdepodobne si myslia, že tak tú pokrývku prekráčajú ľahšie. Po niekoľkých autách zostali holé miesta, no lenivo padajúci sneh ich už cukruje. Ostatné autá, ktorých majitelia možno ešte ležia v teplých perinkách alebo si pochutnávajú na raňajkách stoja na svojich miestach a vyzerajú ako šľahačkové zákusky. Ich majitelia budú musieť hrabať v pamäti, kde odložili svoje metličky a lopatky na odpratanie snehovej nádielky hovkajúcej si na ich tátošoch. S úsmevom sledujem malého yorkšira v červenej vestičke, ktorý šantivo pobehuje a skáče po snehu, rozpráši ho a vytvára okolo seba biely závoj. Ktovie, možno je to jeho prvé stretnutie so studeným kobercom. Zjavne sa mu páči.
Smola, naozaj smola! Vianočný čas nemal tú správnu kulisu. Myslím, že mnohým z nás, práve daždivé počasie pokazilo slávnostnú atmosféru. Darmo sme upierali zrak na vyzdobený stromček, nos šteklili všakovakými vanilkou a orechami voňajúcimi dobrotami, darmo sme pitvali kaprov, hľadeli do plamienkov sviečok či vychutnávali si spoločnosť svojich blízkych. Ak ste moja krvná skupina, tak vám iste čosi chýbalo. Chýbala pomyselná stužka, ktorá by ten "vianočný balíček" krásne previazala a dala mu ten správny šmrnc už na prvý pohľad. Áno, bol to práve pohľad z okna a šumivá pieseň dažďa, ktorý všetko pokazil.
Mnohí sme spomínali na Vianoce z detstva, kedy skutočnosť, že v taký decembrový dátum je sneh, sme považovali za normálnu. Vianočné prázdniny sa mi vždy spájali s preháňaním sa po ľade štadiónu blízo domu. Chodila som domov s vyštípanými lícami a maminka ma už čakala s hrnčekom horúceho čaju, do ktorého som si namáčala voňavé perníčky. V zapnutej telke sa odrážali svetielka stromčeka a ja som bola Vianocami plná až po okraj. Neviem, či mladšia generácia si bude môcť niesť životom takéto spomienky. Asi nie. Ich Vianoce už bývajú často mokré, sivé a ak chcú korčuľovať, tak len na umelom ľade. Líca budú mať červené akurát z teplých radiátorov. Zimy si užijú iba na horských chatách, či v lyžiarskej výstroji. Často zvyknem (ako stará baba, vlastne....prečo "ako", hihi) vypustiť z úst vetu: "Všetko je naopak, už nič nie je ako bývalo". Je to taká fráza ududraného človeka, ale keď sa chcem trochu obhájiť, musím predsa aj po hlbšom zamyslení skonštatovať, že na tej vete čosi bude.
Takže priatelia, ktorých vás tiež privítalo biele ráno a pred domom trebárs stojí vaše šľahačkové auto, prajem vám dobrý štart do predposledného dňa roku 2009. Prajem vám kúsok toho (post)vianočného pocitu, aký som si vychutnala aj ja stojaca za oknom našej spálne. Samozrejme, že som obehla celý byt a vyskúšala každé okno, či za každým uvidím to isté. Mrkla som balkón, ktorý tiež vyzerá ako keby susede vytiekla cukrová poleva a pretiekla až k nám.
Pani Zima s ministerkou snehu pani Perinbabou už nie je taká, aká bývala (cha), zleniveli, vari aj na nich sa podpísala kríza. Musíme im to zhovievavo prepáčiť, kríza narobila aj väčšie zlá ako je omeškaný sneh, no nie?
Tí, čo si to môžete dovoliť, určite od rána spriadate plány ako čo najlepšie využiť snehovú nádielku. Verím, že mnohí vyrazíte aspoň na zimnú prechádzku, že deti postavia veľa snehuliakov, že mnohí zažijú poriadnu guľovačku. Všetkým prajem krásny (vianočný) šľahačkový deň!
Vianoce predsa prišli, dnešní oslávenci Dávidovia môžu sláviť snehové meniny! Dostali pekný darček od jej veličenstva pani Prírody. Všetko najlepšie!
