Nejako vari dnes zjesenievam aj ja. Akosi nevľúdne pôsobí na mňa toto šedivé ráno. Sivé, dažďom zmáčané chodníky nosia na svojich chrbtoch ľudí, ktorí mi dnes pripadajú tiež akýsi šediví. Slniečko, kde si? Iste by mi mnohí oponovali, viem, že zem potrebuje vlahu. Viem, že záhradkári plesajú. Iste sa teší aj môj manžel, že má pomocníka, ktorý dáva životodarnú vlahu na zber čakajúcej úrode. Napriek tomu si prajem slnko! To však nevráti ani pán Iľko, cha. Svoj návrat má vo vlastnej slniečkovskej réžii. Hľadím na čierneho psíka naháňajúceho sa v mokrej tráve. Jemu akoby sídlisková šeď nevadila. Ani zmáčané labky. Dobre sa na neho pozerá. Rozveseľuje môj pohľad z okna.
Snáď už bolo dosť môjho nariekania nad jedným štvrtoseptembrovým mokrým ránom! Mala by som si uvedomiť, že nálada človeka by nemala byť závislá od toho, či je na oblohe vysmiate slnko či uplakaný mrak. ALe čo ak som meteosenzitívna? Zase hľadám výhovorky, aby som mohla zostať smutná... Skúsim preniesť niečo z teórie, ktorú ovládam celkom dobre, do praxe... To, aby sme sa cítili dobre, závisí od slniečka, ktoré nosíme v srdci. Ak hreje, tak je úplne jedno čo nám pripravila príroda. Keď zahodím ranné fňukanie, tak si uvedomím, že aj to moje slniečko sa už zobúdza. Myšlienka putuje na lúčiku lásky za milovaným manželom do práce, za najlepšou maminou na svete do Ružomberka, za drahou dcérou do Bratislavy, za skvelým bratom do Piešťan, k milej neterke, či synovcovi, ku švagrinej, či kamoškám, ku všetkým milým ľuďom, ktorých stretávam na svojich cestičkách. Ďakujem im, že vedia nahradiť tú žeravú guľu na oblohe, že vedia hriať, rozjasniť a vytvárať leto v mojej duši po celý rok. Znovu odlepím pohľad z farebnej obrazovky na žalúziou skryté okno. Vytiahnem ju a znovu si obzerám dnešné ráno. Mám pocit, že ho už vidím trochu optimistickejšie, aj tie mláčky na chodníkoch sa mi zdajú ako milé jazierka, z ktorých vyskakujú malé rybky, aj mokré autá vyzerajú ako po čerstvej sprche... Viem, že za závesom ťažkých oblakov slniečko svieti. Treba ho vidieť srdcom.
Dnes je spln, mesiac dokončil polovicu svojej cesty okolo Zeme. Na oblohe sa ukáže ako nočné slnko. Ak teda dnes bude mať slniečko celý deň dovolenku, tak sa budem tešiť na jeho nočného brata, na tajomný mesiac, ktorý možno vyprovokuje v dnešnú noc námesačných k neplánovanej prechádzke...
Peter Novotný raz vyslovil slová, ktoré som si veľmi obľúbila: "Každý deň je iba raz za život". Je v nich hlboká pravda. Tak si užime aj ten dnešný, veď už sa nikdy viac nezopakuje...
