Samozrejme, že sme sa na tom dobre zasmiali, do poličky som vedľa prvej odložila aj druhú a obrátila som to na žart: "Ak nepochopím tú od maminky, iste pochopím tú od teba", cha cha.
Martinka - dcérka sa doma zdržala tri dni. Druhý deň bola sobota. Chcela si čosi kúpiť a tak vyrazila na nákupy do Tulipu, martinského obchodného centra.
Pri návrate z potuliek sa namiesto pozdravu vo dverách šťavnato rozosmiala. Vôbec som netušila dôvod jej smiechu, no bol taký nákazlivý, že sa ma chytil ako nezbedný vírus. "Mami, tak toto je sila, nepochopíš, kým neuvidíš", nejako dostala cez smiech zo seba. Nevedela som, čo tým myslí, no o pár sekúnd som v ruke držala tretí exemplár už spomínanej knihy. Naozaj som pozerala na dcéru s otázkou v očiach, či jej preskočilo, načo mi kupovala ďaľšiu. Keď sme smiech ubrzdili, prišlo vysvetlenie. V Tulipe je kníhkupectvo Panta Rhei. Keď dcéra okolo neho prechádzala,všimla si, že je tam akosi plno. Nakukla dnu a uvidela pána Bukovského, ktorý tam mal autogramiádu k spomínanej knižke. Nakoľko sa s dcérkou poznajú, tak jej nedalo nevojsť a nepozdraviť ho. Medzi iným mu aktuálne prezdradila, že mama má už dve jeho knihy, ale s humorom dodala, že ani jedna nie je s jeho autogramom. Pán Bukovský sa prejavil ako človek so zmyslom pre humor, zhrabol z kôpky kníh jeden exemplár, podpísal ho a povedal :"Keď má už dve, môže mať aj tri !"
S úsmevom sa musím priznať, že som prečítala len jednu, je pravdou, že som po jej prečítaní neschudla,cha cha, je pravdou, že akosi podľa jej rád akosi neviem existovať. Asi si teda predsa prečítam aj tú druhú a možno časom aj tú tretiu, snáď potom sa mi to už nebude zdať také náročné a dokážem sa stravovať "po bukovsky". Veď už Janko A. Komenský tvrdil, že opakovanie je matkou múdrosti, tak prečo nie?
