Zverila som sa priateľke. Vypočula si ma, pokyvkávala hlavou a po krátkej úvahe z nej vypadlo: "To chce očné vyšetrenie!"
"Očné?", veď mám problém s rukami, nie s očami, presviedčam ju. Tvárila sa múdro a vážne a tak som si povedala, že teda skúsim. Vopred som si zarezervovala termín a ten pripadol na včerajšok. Vošla som do ambulancie. Pani doktorka sa ma opýtala, aký mám problém. Trochu rozpačito som sa priznala: "Mám problém s rukami, akoby boli čoraz kratšie." Čakala som reakciu, že ma vypoklonkuje do inej ambulancie, ale ona sa len usmiala a povedala: "Sadnite si, priložte si toto k očiam a uvidíme." Dala mi do ruky akúsi jednookú škrabošku a ja som musela čítať písmená, na ktoré mi ukazovala. Mala som pocit, že čítať viem. Potom mi pani doktorka založila na oči okuliare debilkovského tvaru, také divné "lennonky" a do nich vkladala sklíčka, pričom zakaždým sa ma opýtala, ako vidím, aký mám pocit. Postupne sme sa prepracovali k tým správnym, pri ktorých sa zrazu upravila dĺžka mojich rúk a ja som v pohode čítala. Predsa mala tá moja priateľka pravdu. Krátke ruky, rovná sa očné... hihi
Ale nie o tomto som chcela písať. Vrátim sa k pôvodnému zámeru. Pani doktorka má zavedený akýsi zvláštny systém, že naraz vyšetruje troch pacientov a venuje sa im na striedačku. Ešte doma som si trápila mozgové závity a hľadala v tom logiku a nejaké pozitívum takéhoto postupu, no neprišla som na to. Takže v ambulancii sa motali tri ženy, z ktorých jedna som bola ja. Pani doktorka si postupne po jednej z nás brala do tmavej komory, kde nám uprene hľadela do očí a prikladala nám k očiam kadejaké pekelné prístroje. Mala som pocit, že cez ne mi vidí až do žalúdka. Ostatné dve vyšetreniachtivé čakajúce zatiaľ trávili čas so sestričkou, ktorá im podchvíľou venovala časť svojej pozornosti a záujmu. Ja som postávala v kúte miestnosti, keď sa otočila na staršiu pani, ktorej zjav ma zaujal už v čakárni.
Stará, drobunká, tenučká, v páse mierne prehnutá pani, v mladistvom outfite. Hnedý menčestrový nohavicový komplet, ružový rolák, ružová menčestrová šiltovka frajersky narazená šikmo na hlavu, spod ktorej vykúkali šibalské oči. Jej krok podporovala palička, no napriek tomu pani vyzerala sviežo.
Hromadným vyšetrovaním pani doktorka načisto potlačila intimitu pacienta a tak či sme chceli, či nechceli, naša trojica sa postupne o sebe dozvedala všetko, teda čo sa týka zrakových problémov.
Vrátim sa však k spomínanej pani. Sestrička ju usadila na stoličku a povedala jej: "Pani, dajte si dole tú šiltovku."
"Ale ja nemôžem, sestrička. Nemám urobené vlasy, dnes som si ich ešte nestihla natočiť." Sestrička však nepoznala zľutovanie a dodala:" Tu nie ste na módnej prehliadke, takže vôbec nevadí ako vyzeráte. Šilt by vám zbytočne zavadzal." Pani si so sebazaprením pomaly poslušne sťahovala pokrývku hlavy a sestrička jej už netrpezlivo pchala do ruky onú škrabošku.
Priznám sa, normálne som bola zvedavá, prečo sa pani tak bránila sňať šiltovku. Veď spod nej trčali biele kučeravé vlasy. Nenápadne som na ňu hodila očkom. Normálka! Žiadna strapatosť, žiadne mastné zlepence, len trochu scapnuté vlasy aj to z čiapky. Pani podvedome hrabla do vlasov a aj túto prekážku o chvíľu odstránila. "Veď to máte dobre", preriekla sestrička, pravdepodobne uvažujúc ako ja.
Z komory vyliezla pani doktorka a záujem opäť preniesla na mňa. Vraj ideme zmerať očný tlak. Sadla som si, bradu a čelo som oprela do opierok prístroja, hľadela som na akúsi zelenú guľôčku a ten potvorský prístroj mi chvíľami fúkal nepríjemný vzduch do sledovaného oka. Na šťastie to trvalo iba chvíľu. Vraj v norme, uff.
O chvíľu som si vypočula problémy tretej pacientky, ktorá uzatvárala náš klub naraz vyšetrovaných. Pochválila sa, že má dcéru zdravotnú sestričku a že už ona sa snažila pomôcť jej so zatečenými očami. Na papieriku mala napísané názvy kvapiek a masti, ktoré jej naordinovala dcéra. Pani doktorka sa pozerala na papierik a skonštatovala, že ak je dcéra zdravotná sestra, tak by mohla vedieť, že tie dva prípravky nie je vhodné kombinovať a tak, že jej predpíše iné. Vypočula som si čo a ako, čakajúc, kedy zase prídem na rad ja... Aspoň mám prehľad , s čím všetkým chodia ľudia k očnému. Verejné vyšetrenie...
Nejako stále odbočujem, však? Pritom som chcela vlastne písať iba o tej dáme v šiltovke. Urobila na mňa dojem. Pani, hlboko cez sedemdesiat, v mladistvom oblečení, so šibalským ohníkom v očiach, dosť netypickým pre taký vek, ktorá sa bojí zložiť šiltovku, lebo si je vedomá, že ráno nestihla upraviť účes podľa vlastných predstáv. Jej nároky sú iste vysoké, lebo naozaj po zložení šiltovky sa žiadna tragédia nekonala. Mysľou mi prebehlo, že asi takto vyzerá dáma "každým coulem". Vek na to vplyv nemá...
Pani doktorka dovysveľovala dáme číslo dva, že si má kvapky držať v chlade a že oči môže kúpať aj v slanom roztoku a začala sa znovu venovať mne.
Ružovú dámu som zanechala v ambulancii samú, tak aspoň ona si záver vyšetrenia vypočula v istej intimite, bez účasti ďaľších dvoch pacientiek.
Hold, aj vyšetrenie na očnom môže byť kultúrnou vložkou a spestrením obyčajného pondelka...
