Ide o Oscara, presne povedané o kocúra Oscara. Krásneho ryšavého, prítulného, "rodinne založeného" miláčika. Trvalé bydlisko nemenil dva roky a za ten čas sa stal ozajstným rodinným kamarátom. Často si aj od cudzích vyslúžil obdiv, lebo takých krásnych ryšavých kocúrov zase až tak veľa nie je. Dlho si mysleli, že v tejto farbe je v dedine jediný.
Občas sa stalo, že Oscar dostal túlavé topánky, vlastne labky, cha... a vybral sa na výlet. Občas bol preč aj celú noc, no vždy sa domov vrátil a tváril sa, že o nič nešlo...
Minulý týždeň sa Oscar stratil. Zmizol v priebehu dňa, nevrátil sa ani na noc, ani ráno, ani na druhý deň, ani na ďaľší. To už vznikla v rodine nervozita, pretože taký dlhý výlet ešte neabsolvoval. Už dostali strach a veru sa vybrali aj na obchôdzku, či ho niekde na záletoch "nevymáknu...". Nie, nenašli žiadnu stopu, ani susedia o ňom nič nevedeli.
Stále sa však nevzdávali a milovaného kocúrika hľadali ďalej. Dostali sa k hrádzi vzdialenej kúsok od domu. Dcéra skríkla, pretože zbadala nehybne ležiacu chlpatú ryšavú kôpku. Pribehol k nej otec a musel skonštatovať, že ide o Oscara. Ryšavý, síce dosť zdevastovaný, no jednoznačne kocúr. Prihliadnuc na okolnosti, v presvedčení, že našli ich záletníka, vzali ho so sebou. Jeho pozostatky pochovali so všetkými poctami vedľa hrobčeka ich psíka. Padli aj slzičky, za Oscarom bolo všetkým veľmi ľúto. Nakoľko majú psíka, zajačika, povedali si, že nové mača si už ale nezaobstarajú a Oscar aj tak bude naďalej žiť ich v spomienkach.
Prišiel štvrtok tohto týždňa a mladšia dcéra, hľadiac z okna, zaregistrovala na záhrade pohyb akéhosi chlpatého štvrornohého stvorenia. Vybehla na dvor a zostala stáť v nemom úžase. Po chvíľke, keď sa zo šoku a prívalu radosti spamätala, začala z plných pľúc vykrikovať: "Poďte všetci sem, Oscar vstal z mŕtvych!". Postupne vybehli na dvor všetci členova rodiny, nechápajúc čo to dievča vykrikuje. Každý však ihneď pochopil. Oscar stál pred nimi. Síce trochu špinavý, trochu pochudnutý, ale bolo nad slnko jasné, že je to ich ryšavý, krásny, milovaný, s huncútskym kukučom na nich upretý Oscar!
"Vstal z mŕtvych, vstal z mŕtvych", vykrikovala do zbláznenia mladšia dcéra a už si ho túlila k hrudi. Kocúrik akoby cítil, že je stredobodom pozornosti, hrdo vztýčil hlavu a doprial rodine, aby sa vytešovala z jeho tajomného návratu. Oscara vykúpali, nakŕmili, rozmaznávali pamlskami, hladkali a dohovárali mu, ale len tak, aby sa nepovedalo, cha... Oscar ich počúval, ale premáhal ho spánok a tak sa odobral na svoje obľúbené miestočko, oddychovať po dlhom výlete.
Vtedy si však rodina spomenula na pohreb, ktorý tak decentne, so všetkými poctami, vystrojili pred pár dňami. Koho teda pochovali? Komu tá ryšavá kôpka teda patrila? Doteraz nevedia, no snažia sa po dedine rozchýriť, čo sa udialo, aby potencionálny majiteľ pochovaného kocúra sa dozvedel, čo sa stalo...
Takže predsa nebol v dedine Oscar jediným ryšavým kocúrom!
Oscar si už pár dní užíva teplo domáceho kozuba a rodinnej priazne, no doteraz svojim drahým neprezradil, kde sa celé dni túlal... Vyzerá to tak, že jeho výlet zostane navždy ukrytý pod rúškom tajomstva!
Za tento kúsok si ryšavý Oscar zaslúži "Oscara", čo poviete?
Foto: zdroj internet
(foto pravého Oscara, žiaľ, k dispozícii nemám)
