V roku 1993 bol riadiacim počítačom riadený dopravný proces na 31 križovatkách. Hlavné mesto SR Bratislava vypísalo medzinárodný tender. Súťaž vyhrala firma Siemens, vďaka čomu pôvodný riadiaci systém dopravy nahradil nový. V roku 2000 bol výpočtový systém repasovaný. Pár rokov neskôr, v roku 2006 starý systém nahradil nový riadiaci počítač SITRAFFIC SCALA. V roku 2010 síce hlavné mesto vypísalo súťaž na nového správcu cestnej svetelnej signalizácie, avšak súťaž bola pre nezrovnalosti zrušená. V roku 2016 hlavné mesto podpísalo zmluvu na „upgrade, dodávku a zabezpečenie prevádzkyschopnosti systému riadenia dopravnej centrály VSR Scala“ za 231.811 eur.
Píše sa rok 2017 a v Bratislave sa nachádza 121 riadených cestných svetelných križovatiek. Pod rúškom aktualizácie (upgrade systému) za 24 rokov nikto nevyhlásil novú súťaž. Vlastne súťaž nie je ani možná, keďže systém od firmy Siemens dokáže aktualizovať len firma Siemens.
Zle nastavená križovatka = zápchy a kolízie
Riadiaci systém pre cestné svetelné križovatky nie je žiadna hra so svetelnou hudbou. Nastavuje sa v ňom, ako dlho, a pre ktorý smer bude svietiť zelená pre autá a chodcov. Definuje sa v ňom preferencia pre električky alebo autobusy. Zjednodušene možno povedať, že od kvality nastavenia svetelnej signalizácie závisí plynulosť, ale aj bezpečnosť cestnej premávky v križovatkách. Ak sú svetlá na križovatkách nastavené zle, vznikajú zbytočné zápchy alebo kolízie.
Čo je horšie, Bratislava nemá takmer žiadne dynamicky riadené (inteligentné) križovatky. Systém je až na pár výnimiek slepý, jednotlivé cykly riadenia križovatky sú zadefinované napevno, bez ohľadu na to, koľko áut v ktorom smere stojí. A tak neraz čaká kolóna áut na križovatke zbytočne, kým z iného smeru nejde nikto. Naše smart city ešte veľmi smart nie je.
Faktúry navyše
Problémom nekonečných opráv a aktualizácií pôvodného systému riadenia križovatiek je aj spôsob financovania. Zmluvu magistrátu s firmou Siemens som na internete hľadal márne. V aktuálnom rozpočte mesta Bratislava možno nájsť položku "údržba a oprava cestnej svetelnej signalizácie" vo výške 700 tisíc eur ročne. Keď prelúskate faktúry hlavného mesta, môžete sa dopracovať k informáciám, ku ktorým som prišiel aj ja. Magistrát platí firme Siemens približne 33 tisíc eur mesačne za údržbu cestnej svetelnej signalizácie. To však nie je všetko. Každá operácia navyše (podľa akého kľúča, to som nezistil) však stojí ďalšie peniaze. Tak napríklad v roku 2016 takto Siemens vystavil mestu ďalších 50 faktúr v celkovej sume približne 180 tisíc eur. Nájdeme tam položky ako napríklad výmena havarovaného stožiara, oprava vadných slučiek, zmena riadenia logiky, oprava indukčných slučiek, výmena detektorov, realizácia BUS pruhu a podobne.
Ak teda chce mesto zmeniť signálny plán, doplniť nové radiče, zrealizovať preferenciu MHD, všetko musí platiť navyše. Rovnako ako každú novú svetelnú križovatku musí realizovať Siemens.
Dokedy?
Biznis so semaformi z roku 1993 môže takto pokračovať prakticky donekonečna. Budú pribúdať nové križovatky, nové semafory, vzniknú nové požiadavky a všetko bude realizovať jedna a tá istá firma. Dokedy? Nevedno. Nielenže prichádzame o možnosť mať moderné križovatky a lepšie riadenú dopravu, ale možno aj platíme zbytočne veľa. Možno nie, ťažko povedať.
Začiatkom tohto roku som vo svojom blogu kritizoval chýbajúci tender magistrátu Bratislavy na verejné osvetlenie za takmer dva milióny eur. Zhodou okolností ho tiež spravuje firma Siemens. Nie, nenavážam sa do firmy Siemens. Poukazujem na zle nastavené procesy výberu dodávateľov. V konečnom dôsledku tak prichádzame o možnosť súťažiť o lepšiu cenu a kvalitnejšie služby. Na škodu nám všetkým.
