Ak sa pozrieme problému hlbšie nakoreň, potom zistíme, že ich spája azda rovnaký pohľad na problematiku výučbyfilozofie v zmysle starého tradicionalizmu a konzervativizmu.Hodnotová orientácia jednotlivých predmetov sa každoročne profiluje viaca viac do koľají „ortodoxného“ kresťanského svetonázoru nereflektujúc nazáujmy a potreby pluralitného rozvoja myšlienok a názorov iných filozofickýchprúdov a smerov. Kresťanská filozofia nepopierateľne v minulosti formovalapostoje a názory celoeurópskeho spoločenstva, veď z hľadiskahistorického ani inú šancu v priebehu stredoveku ako nevlastná sestrateológie nemala, avšak v súčasnom svete nemá neadekvátne vysoká podporapráve predmetov s ťažiskovým zameraním na kresťanstvo žiadne racionálneopodstatnenie. A otvorene povediac, koľaje tradicionalizmua konzervativizmu nesmú byť brzdnou silou rozvoja plurality názorova tobôž nie na akademickej pôde. Azda by sebareflexia práve štrajkujúcichpedagógov mohla nadobudnúť formu pochopenia problému a jeho pomenovaniasprávnym menom. Študenti nie sú a priori proti samotnej výučbe filozofieako komplexného celku, nie sú ani proti výučbe kresťanskej filozofie, tá všakmá byť len ďalším kamienkom v profilujúcej sa mozaike danej problematiky.A zároveň (a konečne raz) študenti nie sú tými povestnými štekajúcimipsami, keď karavána bez povšimnutia ťahá ďalej.
Snaha o obrodu vysokéhoškolstva nie je len o boji za ústavné či zákonom stanovené práva členovakademickej obce bez ohľadu na to, na ktorej strane pomyselnej barikády stoja, ale aj o ideovom bojio čo najširšie spektrum vedomostí v danej problematike a snahao názorovú pluralitu a slobodné vyslovenie názoru bez strachuperzekúcie zo strany „mocných“. Tí by to mali skôr brať ako vlastné duchovnéobohatenie a podnet na diskusiu,ktorá v týchto prípadoch často tak priveľmi chýba.
