Na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity sa štrajkuje. Človek by si pomyslel, veď na tom nie je nič zlé. Ak sú študenti nespokojní a bránia si len ústavné práva, tak im držme palce. Azda to bol aj boj za lepšie vzdelanie, progres vo forme vyučovania či snaha o prevetranie skostnatených názorov väčšiny pedagogického zboru. Avšak karta sa obrátila, po „víťaznej“ revolúcii študentov študijného odboru filozofia prišlo až k nečakanej reakcii vo forme štrajku zo strany pedagógov, ktorí sa dokonca s drzosťou prechádzajúcou do arogancie moci vyhrážajú vedeniu univerzity odchodom. Pritom sa neboja popierať zákonom stanovené právo Akademického senátu na odvolanie dekanky Filozofickej fakulty pre jej neodborné a samovoľné rozhodovanie vo veciach, v ktorých jej kompetencie neboli dostatočné, resp. ich svojimi neuváženými skutkami prekročila. Nesnažím sa spochybňovať odborné stránky pedagógov vyjadrujúcich podporu odvolanej dekanke, len sa pýtam, či a za akú cenu obhajujú jej protiprávne správanie.