Neustále sa v tých e-mailoch opakujú rovnaké veci. Čitatelia by radi vedeli ako to ďalej pokračovalo s Táňou. Skoro 100% ohlasov bolo veľmi pozitívnych a jej čitatelia akoby si robili o Tánin ďalší osud starosti. Po takom životnom excese by nebolo čudné, keby sa k drogám vrátila, alebo by sa nejako inak znovu dostala do problémov.
Po odchode od nás sme stále boli v kontakte a navštevovali sme sa. Táňa si veľmi cenila, že sa jej podarilo dostať sa do takého dobrého stavu, v aký ani nedúfala a preto si nič nechcela pokaziť. Je to však ťažké zase sa vrátiť do normálneho života, ktorý ešte len spoznávala v puberte a potom mala tú dramatickú dvanásťročnú prestávku. Myslím, že teraz by bolo načase trošku bilancovať to nové normálne a čisté obdobie. Bolo to obdobie, ktoré je podľa mňa nemenej zaujímavé ako to drogové a preto si myslím, že by sme sa mali pustiť do druhého dielu jej knihy Tovar. Budem rád, ak mi jej čitatelia v diskusii napíšu, či by takáto kniha mohla byť čitateľsky zaujímavá.
Včera k nám Táňa prišla ukázať nám triapolmesačný deväťkilový zázrak ktorý sa jej stal. Ten zázrak sa volá Adamko a je naozaj nádherný. A sestričky v pôrodnici boli z toho maličkého Adamka očarené a Táni hovorili pani Adamková. Je to také vyvrcholenie jej prvého obdobia nového života.
Táňa s Adamkom
Ja s imidžom bezdomovca s maličkým Adamkom
Po odchode od nás sa so svojim Maťom usadili v Senci, kde sú doteraz. Táňa začala chodiť na VŠ a už skončila druhý ročník a začala tretí. Skoro všetky skúšky urobila na A-čka. Urobila si opatrovateľský kurz a pracovala v SOS v Modre, kde sa starala o starých ľudí.
Myslím že svoj štart do nového života zvláda mimoriadne dobre, napriek všelijakým prekážkam. Nechcem viac nič prezrádzať, lebo čo ak začne písať ten druhý diel knihy a ja je tu poprezrádzam pointy.
