O problémoch mladých, ich rodín a hlavne o nebezpečenstve závislostí. Tiež o tom, ako predchádzať životným katastrofám, prípadne ako ich úspešne riešiť.Prvý kolektívny blog na SME.Tento blog budú svojimi článkami zaplňovať rôzni autori, ktorí sa dostali do problémov s drogami, alebo majú k tomuto problému čo povedať. ZÁZEMIE - úžasné združenie, kde som podpredseda Zoznam autorových rubrík: Články našich detí, Články rodičov našich detí, Články príbuzných našich detí, Denníky, Všeobecné, Raperus anonymus narcoticus, Dobrá víla Zuzka, JÚLIA FUČÍKOVÁ
Dnes mal Marek návštevu – prišla za ním rodina a on je z toho strašne šťastný. Teší sa ako malé dieťa a ja mu to naozaj prajem, lebo je to fajn chalan a zaslúži si to. Ale dosť mu aj závidím. Ja som skoro 4 mesiace čistá, ale necítim sa podľa toho. Stále mi niečo chýba a za svet neviem prísť na to, čo to môže byť. Ale viem, že je to asi niečo pre mňa dosť podstatné, keď mi to tak chýba.
Moje decká majú v hlavách poriadny bordel. Niekedy si dokonca nepamätajú celé úseky zo života., čo je u takých mladých ľudí veľmi neobvyklé. Obyčajne je to z detstva, keď sa ich podvedomie nevedelo s niektorými vecami stotožniť, no aj z obdobia drogovania majú výpadky. Boli to vždy veľmi nepríjemné veci a milosrdné podvedomie ich nahádzalo do trinástej komnaty, keď si s nimi nevedeli rady. Všetky tieto veci musíme znovu odkliať, aby sme ich dokázali zneškodniť.
Zuzka sa ma dnes nesmelo opýtala, či si myslím, že ona by niekedy mohla vyštudovať vysokú školu. Asi sa dlho odhodlávala, než sa ma na takúto vec dokázala opýtať. Ešte pred pár týždňami by jej nič také ani vo sne neprišlo na um. Vie, že niektoré naše deti už chodia na výšku a dobre sa im darí a niektorí ju už aj skončili. Som rád, že ako ich tatko nakoniec budem najsprostejší s mojou učňovkou, lebo presne tak to má byť. Bolo by mojim zlyhaním, keby moje deti boli sprostejšie odo mňa. Ak by sa to aj u nich tak vyvíjalo, za pár generácií by sme žili zase v jaskyniach.
Tenučká, so strašne smutnými, ubolenými očami, zlomenou rukou v sadre, bledou, skoro priesvitnou tvárou si Zuzka sadla na moju prastarú a ošúchanú sedačku, ktorá už zažila nespočetne veľa „stiahnutých zadkov“ rodičov i detí. Mala byť „papierovo najnepodarenejšia dcéra“ v širokom okolí. Veľa mesiacov strávila na ulici a svojim krehkým telom zahrievala betón vo vchodoch činžiakov a všelijakých zrúcanín v nádeji, že v noci počas spánku jej našetrené teplo ten betón vráti. Nepomohlo však ani množstvo sviečok ukradnutých z cintorína, ktoré si okolo seba s jej kamarátmi pozapaľovali. Netrápila ju vtedy ani hepatitída C, ani ulcerózna kolitída, choré ľadviny, heroínom zničené vnútornosti. Iba tam ticho sedela, neprotestovala, keď jej otec vymenúval všetky jej hriechy. Nech som sa však namáhal z celej sily, nedokázal som pocítiť k tomuto stvoreniu žiadny negatívny pocit. Vždy bola veľmi dobré a poslušné dieťa, dobre sa učiace, ktoré skončilo matematické gymnázium, zúčastňovalo sa na olympiádach, ktoré roky chodilo na klavír. Až raz.... Aj tak, napriek všetkým hriechom pre mňa nebola šelmou a odľudom, skôr obeťou.
