Trvalo mi dva týždne, kým som prekonala krízu. Prestala som brať antidepresíva a už som dokázala spať. Ukončila som PN-ku a vrátila sa späť do práce. Cítila som sa "fajn" až tri dni.
V nedeľu prišiel pre mňa priateľ do práce. Ako zvyčajne. Cítila som však napätú atmosféru.
Priam sa dal vzduch krájať v aute. Myslela som, že sa niečo stalo s Mirkom. Mýlila som sa. A veľmi. Dostala som predčasný darček k narodeninám, ktoré mám 1.mája.
Kopačky
.
Vraj posledné mesiace nezvládol. Tak skončilo 5 rokov krásneho spoločného života. Odišiel. Bol to ďalší hnusný kopanec od života. Akoby som umrela za živa. Nemohla som tomu uveriť a stále neverím.
So synom som nedokázala komunikovať ale táto facka ma dohnala k tomu, že som sa vybrala za ním do Hronoviec. Šla som s obrovskou bolesťou v srdci a s ešte väčšou nenávisťou. Moja návšteva buď zabije mňa alebo jeho. Mirko nevedel, že prídem.
Stál za plotom a čakal otca. Keď som ho uvidela, moje telo sa nekontrolovateľne roztriaslo. Slzy bolesti sa valili prúdom. Nohy mi zdreveneli. Podopierala ma Lucka. Frajerka môjho staršieho syna. Myslím, že pre Mirka to bol tiež šok. Nepoznal ma takúto. Nevedel akým peklom som prešla za posledný mesiac. Ujal sa ho otec.
Vzal ho bokom a dlho sa rozprávali. Potom prišiel ku mne a spýtal sa, či chcem hovoriť so synom.
Odviedli ma na lavičku. Mirko prišiel ku mne. Boli sme sami. Ja som sa stále celá triasla
a tiekli mi slzy. Tak veľmi som ho nenávidela za všetku bolesť, ktorú mi spôsobil.
Po chvíli ma chytil okolo ramien a pozrel sa mi do očí .A ja som vtedy uvidela niečo. Jeho oči .Boli tak nádherne čisté. Ako dva kryštály. Bolo mu cez ne vidieť až na dno duše. Sálal z nich pokoj a vyrovnanosť. Akoby sa znova narodil. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo a dokázala som mu odpustiť. Pre tie oči sa oplatí bojovať.
Bolo čudné počuť z jeho úst vety ako: Pozri mamina, tam je vtáčik. Počuješ ako bzučia včely v korunách stromov?
Pribral 7 kg. Za mesiac pobytu na liečení obnovil tenisový kurt, na ktorom sa 5 rokov nehral tenis. Dal do poriadku aj volejbalové ihrisko. Zamiloval sa do koní. Má viac plusových bodov ako niektorí pacienti za 3 mesiace. Vyhlásili ho za vzorného pracovníka.
Napreduje míľovými krokmi. Exceluje. Pustili ho aj domov na 5 dní na probatúru. Z jeho príchodu som mala aj strach aj radosť. Verila som, že to zvládne.
Vydržal dva dni.
Šiel von a pil. Teraz leží skrútený okolo záchodovej misy. Sú tri hodiny po polnoci. Čakám kedy bude ráno. Musím ho vziať naspäť do Hronoviec.
A hlavou mi behá myšlienka. Naozaj sa oplatí pre tie oči bojovať?
