Najväčším problémom je, že si, hlavne v mladosti, nedokážeme správne vyberať z ponúk, ktoré sa v našom živote vyskytnú. Typickým príkladom sú naše deti, ktoré si vybrali drogy. Možno sa pre nich zdali byť zázračným prostriedkom šťastia, lebo okamžite im poskytli to, čo predtým museli prácne získavať usilovnosťou, prácou a odriekaním.
Pich a som v nebi!
Až neskoršie zistili, že to nebo bolo len na obrázku, neskutočné, virtuálne. Eufória sa razom premenila na horor a návrat naspäť vyžaduje omnoho väčšie úsilie, prácu a odriekanie, ako by boli potrebovali bez nich. Ak sa ten návrat aj podarí, tak ich privedie na miesto, kde ich drogy prvý krát oklamali (v lepšom prípade) a vtedy zistia, že aj najhlúpejší rovesníci ich dávno predbehli. Návrat ich priviedol do bodu nula, ak nie do mínusu.
Pred pár dňami aj mne život priviedol do cesty prekvapenie. Čítal som si e-mal a jeho obsah sa len tak hmýril superlatívmi. Je to určite príjemné, ak ma niekto chváli, ba dokonca obdivuje, chce sa so mnou stretnúť a ponúka pomoc a spoluprácu. Tak som si klikol na link v tej správe. Na obrazovke sa mi zjavilo takéto stvorenie:
Chlapi a chlapci, ruku na srdce! Myslíte, že za takýchto okolností by niekto z Vás považoval túto udalosť za nepríjemnú? Takáto bytosť ma obdivuje, chce sa so mnou stretnúť a ponúka mi pomoc a spoluprácu. Keby som to neprijal, tak sa dobrovoľne prihlásim na pozorovanie k primárovi Jánoškovi do pezinského blázninca.
Pod tou fotkou som sa dočítal, kto je táto žena, či dievča. Lebo takáto známosť je v každom prípade pre mňa príjemná udalosť v živote, no táto sa javí aj ako veľmi užitočná. To je vzácna kombinácia. Dáma na fotke je totiž Rut Erdélyiová - programová riaditeľka Nadácie INTENDA .
Nikdy predtým som o tejto nadácii nepočul, možno preto, že som sa veľmi o nadácie nezaujímal. Určite to bola chyba, lebo táto nadácia, ako som sa dočítal, sa snaží o také isté veci ako ja. Na ich web stránke je napísané, že poslaním Nadácie Intenda je podporovať rozvoj spoločnosti priateľskej k mladému človeku a to tým, že budeme podporovať aktivity mladých ľudí smerujúce k naplneniu ich potrieb v spoločenstvách, kde žijú a vytvárať priestor na ich zapojenie sa do spoločnosti.
Pani riaditeľka ma oslovila v súvislosti s jedným, práve prebiehajúcim projektom, ktorý realizuje práve ich nadácia pod názvom FOTOCHAT ... alebo povedz to fotkou.
Znova sa ukázala až podozrivá blízkosť našich programov a aktivít. Aj u nás je hlavný terapeutický prostriedok fotoaparát, ktorým naše deti objavujú na svete oveľa krajšie veci ako sú ich drogy (už ma „cukalo“ napísať nejaký nespisovný prívlastok, no radšej si doplňte sami).
Tak som sa ocitol na ich stránkach ako patrón tejto súťaže. Dokonca s takými spoločníkmi, že sa mi ani nesnívalo, že budem s nimi na jednej lajne úvodnej stránky tohto projektu. Prvý patrón súťaže bol Rišo Rikkon – podľa mňa geniálny klavirista a pritom normálny, skromný človek. Druhou patrónkou je speváčka Barbara Haščáková a treťou Martina Moravcová. Moja fotka na štvrtej pozícii síce kontrastuje s ich sviežimi tváričkami, no aspoň znásobuje ich krásu a mladosť.
Do projektu Fotochat sa môže zapojiť každý. Niekto si môže na tomto priestore vyskúšať svoje fotografické schopnosti a vložiť nejakú fotku, alebo iba za niektorú hlasovať.
Takýto spôsob pomoci mladým ľuďom pri objavovaní sveta, jeho krás a výnimočností je aj mojim spôsobom. Z hľadiska mladých ľudí je to tiež dobrá šanca vyjadriť neverbálne svoj názor a pohľad na život. Súťaženie je vlastnosť, ktorá osloví podľa môjho názoru nielen mladých a preto som presvedčený, že aj my, otcovia a matky, dedkovia a babky, sa s radosťou pripojíme k takejto aktivite. Možno iba ako pozorovatelia, aby sme lepšie pochopili naše deti a vnúčence.
P.S. Pre mužov. Pozrite si kolegyne pani riaditeľky. Tá nadácia Vám bude blízka aj po stránke estetickej. :)
P.S. Pre ženy: Majú tam aj Jančiho, ako v Pošte pre Teba.
