Mal som vtedy už skoro 18 rokov. Mal som frajerku s ktorou som chodil už takmer rok. Bolo to týždeň pred silvestrom. Chodil som vtedy von k nám na sídlisko, kde sme sa stretávali partia asi dvadsiatich ľudí. Bavili sme sa o tom, kto, kde a ako strávi silvestra. Kamarát povedal len tak mimochodom, že jeho frajerka chodí s nejakým albáncom, a že ten má veľmi dobrý kokaín. Vraj to je niečo úplne iné ako piko, extáza a všetky ostatné povzbudzujúce svinstvá.
Vraj je to šupa! Veď je to predsa droga horných desaťtisíc.
Moja mama išla na silvestra s priateľom na dovolenku, tak som povedal, že spravíme párty u nás. Dal som kamarátovi 3000 Sk a bol som zvedavý, čo to bude.
Výsledok?
Bol som trochu sklamaný. Necítil som nijaké zvláštne, alebo euforické stavy. Všimol som si však, že napriek tomu, že som vypil značné množstvo tvrdého alkoholu, bol som stále úplne v pohode. Nie že by som nebol opitý, ale nebolo mi ani trochu zle, nebol som unavený a cítil som sa fit. No za 3000 Sk sa mi to zdalo trochu málo. Ale na druhej strane, silvester sa vydaril, každý sa dobre bavil, takže som to neľutoval.
Druhý krát som si dal kokaín až o rok. Opäť na silvestra. Už sa mi to zdalo lepšie a postupne som mu začal prichádzať na chuť.
