Ale prišiel obrat, aspoň to takto vnímam, pretože po takmer dvoch mesiacoch abstinovania cítim čistú radosť po stretnutí s mojou sestrou, švagrom a ich dvoma krásnymi deťmi.
Aby som Vám to aspoň trošku priblížil - som na liečení. Teda liečením sa to aj bojím nazvať, skôr by sa tomu, kde som, dalo povedať náhradná rodina s liečivými účinkami. A to doslovne! Som tu už takmer dva mesiace a akoby zázračným prútikom sa všetko, síce pomaličky, ale za to isto, dáva do poriadku. Som čistý – bez drog, šťastný a spokojný.
Práve od nás odišli ľudia, na ktorých mi vždy veľmi záležalo, ale drogy ich postupne stavali na druhú koľaj. Dnes som napríklad videl svoju neterku Lucku a synovca Romanka takmer po dvoch rokoch a pocity, ktoré som prežíval, sa ani nedajú opísať slovami. Hovoríte si určite „to si teda ujo“, ja viem a hanbím sa za to, že veľa z ich životov som zmeškal, ale ukľudňujem sa tým, že nie všetko. Až teraz som pochopil – naozaj pochopil, čo znamená šťastie a že k tomu niekedy stačí tak veľmi málo.
Keď som ich stretol na schodoch domu, nevedel som, ako zareagovať, až teraz ma však ukľudňuje myšlienka, že oni boli na tom asi rovnako a tak som spravil to, čo som cítil a silno ich obidvoch vystískal. Moja neterka Lucka si aj trošku poplakala, ale ani mne nezostali oči suché z pocitu, že čo som to za človeka, keď som dopustil to, aby sa ma tieto osôbky museli báť a sestra im nechcela dovoliť vídať sa so mnou. Na rovinu, absolútne sa jej nedivím, pretože ktorý človek by chcel, aby sa jeho deti stretávali so živou troskou, ktorá zo mňa bola?!
Ale dnes to bolo všetko iné. Dnes, akoby minulosť neexistovala a rozprávali sa so mnou tak, akoby som nikdy nič zlé nespravil a za to im patrí veľká VĎAKA. Najväčší dojem na mne však zanechala moja neterka Lucka. Keď som ju videl naposledy, bola ešte dieťa a dnes je to už veľká pekná kočka. Za tie dva roky sa veľmi zmenila. Teraz už som si na milión percent istý, že taký humus ako drogy k svojmu životu nepotrebujem a že človek môže prežiť také nádherné chvíle, iba keď je čistý! A ja čistý budem! Pretože hodnoty, ktoré má čistý človek a človek, ktorý berie drogy sú úplne opačné a ja si chcem vybrať hodnoty čistého človeka.
Som si istý, že ľudia ako moja neterka na mňa myslia a to mi dodáva silu bojovať a vyhrať.
Veľmi sa teším, že moji najbližší ľudia ako mamina, sestry, švagor, neterky a synovec mi dali ešte jednu šancu a týmto spôsobom im chcem dať najavo, že ju nesklamem.
Už nikdy!
Chcem s nimi prežívať všetky radosti a starosti a raz im byť možno aj oporou tak, ako boli oni mne. Zároveň chcem všetkým ľudom, ktorý budú čítať tento článok povedať, nech sa nikdy nedajú na zlé chodníčky, pretože nie každý musí mať také šťastie ako ja...
Marek
Ale prišiel obrat, aspoň to takto vnímam, pretože po takmer dvoch mesiacoch abstinovania cítim čistú radosť po stretnutí s mojou sestrou, švagrom a ich dvoma krásnymi deťmi.
Aby som Vám to aspoň trošku priblížil - som na liečení. Teda liečením sa to aj bojím nazvať, skôr by sa tomu, kde som, dalo povedať náhradná rodina s liečivými účinkami. A to doslovne! Som tu už takmer dva mesiace a akoby zázračným prútikom sa všetko, síce pomaličky, ale za to isto, dáva do poriadku. Som čistý – bez drog, šťastný a spokojný.
Práve od nás odišli ľudia, na ktorých mi vždy veľmi záležalo, ale drogy ich postupne stavali na druhú koľaj. Dnes som napríklad videl svoju neterku Lucku a synovca Romanka takmer po dvoch rokoch a pocity, ktoré som prežíval, sa ani nedajú opísať slovami. Hovoríte si určite „to si teda ujo“, ja viem a hanbím sa za to, že veľa z ich životov som zmeškal, ale ukľudňujem sa tým, že nie všetko. Až teraz som pochopil – naozaj pochopil, čo znamená šťastie a že k tomu niekedy stačí tak veľmi málo.
Keď som ich stretol na schodoch domu, nevedel som, ako zareagovať, až teraz ma však ukľudňuje myšlienka, že oni boli na tom asi rovnako a tak som spravil to, čo som cítil a silno ich obidvoch vystískal. Moja neterka Lucka si aj trošku poplakala, ale ani mne nezostali oči suché z pocitu, že čo som to za človeka, keď som dopustil to, aby sa ma tieto osôbky museli báť a sestra im nechcela dovoliť vídať sa so mnou. Na rovinu, absolútne sa jej nedivím, pretože ktorý človek by chcel, aby sa jeho deti stretávali so živou troskou, ktorá zo mňa bola?!
Ale dnes to bolo všetko iné. Dnes, akoby minulosť neexistovala a rozprávali sa so mnou tak, akoby som nikdy nič zlé nespravil a za to im patrí veľká VĎAKA. Najväčší dojem na mne však zanechala moja neterka Lucka. Keď som ju videl naposledy, bola ešte dieťa a dnes je to už veľká pekná kočka. Za tie dva roky sa veľmi zmenila. Teraz už som si na milión percent istý, že taký humus ako drogy k svojmu životu nepotrebujem a že človek môže prežiť také nádherné chvíle, iba keď je čistý! A ja čistý budem! Pretože hodnoty, ktoré má čistý človek a človek, ktorý berie drogy sú úplne opačné a ja si chcem vybrať hodnoty čistého človeka.
Som si istý, že ľudia ako moja neterka na mňa myslia a to mi dodáva silu bojovať a vyhrať.
Veľmi sa teším, že moji najbližší ľudia ako mamina, sestry, švagor, neterky a synovec mi dali ešte jednu šancu a týmto spôsobom im chcem dať najavo, že ju nesklamem.
Už nikdy!
Chcem s nimi prežívať všetky radosti a starosti a raz im byť možno aj oporou tak, ako boli oni mne. Zároveň chcem všetkým ľudom, ktorý budú čítať tento článok povedať, nech sa nikdy nedajú na zlé chodníčky, pretože nie každý musí mať také šťastie ako ja...
Marek
P.S.
Nebudem nič dodávať k tomuto článku, ktorý teraz po odchode návštevy Marek za pár minút vychrlil. Len by som to komentárom pokazil. Tie deti boli naozaj milé a krásne.
Vlado Schwandtner
