Druhá časť: Dovolenka
Dovolenka. Ako inak než luxusná. V to leto výber padol na Malorku. Konečná stanica Palma de Mallorca. Nech sa páči! Letecky, s mamou a bratom. Otec s nami odmietal chodiť na dovolenky, lebo ako architekt sa dosť nalieta po svete a je rád, keď je doma na gauči a môže si čítať nejakú knihu typu „ Biblia očami vedcov“ alebo podobné úžasné kúsky. Mama mu navarí za kastról kapusty ako vždy, keď sa chystala odísť na služobku, alebo nejaký kúpeľný pobyt. Kapusta je asi najtrvácnejšie jedlo aké poznám, no a keby sa náhodou minula, skôr ako dorazíme, tak otec má v zálohe ešte vegetariánsku kuchárku. Tiež jeden z tých úžasných kúskov, čo číta asi len náš papá.
Na tú dovolenku sa mi veľmi nechcelo. Myslím, že ani bratovi. Ako tínedžerom nám bolo dosť trápne ísť s mamou na dovolenku, aj keď k moru. Teda pre nás to naozaj nebolo nič výnimočné, lebo k moru sme chodili každý rok a niekedy aj dva krát. Taliansko, Grécko, Juhoška, Chorvátsko,... Také more alebo také, to bolo jedno. Aj tak bolo všade slané. Mama nám vyčítala, že si nič nevážime, no rovesníci nám závideli.
Otec nás odviezol na letisko a ja s bratom sme sa pravdaže pohádali, kto bude sedieť pri okne. Odlietali sme s meškaním a brat sedel pri okne. Mama mi sľúbila, že ja budem sedieť cestou naspäť, ale aj tak som sa urazila.
Dorazili sme do Palmy. Teplo ako v pekle, izba s bratom, mama vedľa s výhľadom na pláž. Mama sa rozplývala nad okolím a my sme jej s bratom pritakávali, aby videla, že si to predsa len trochu vážime a nabehli sme na náš dovolenkový režim. Kúpať sa do mora, večera „ all inclusive“, večer do baru na sangriu a spať. Fajn o jeden deň menej. Ráno pri raňajkách nám mama rozprávala o východe slnka. S bratom sme ju vysmiali a boli sme radi, že sme to zmeškali. Potom nám mama predložila plán výletov, ktoré si môžeme objednať a ona to veľkoryso zaplatí. Hneď nás oboznámila, ktoré si vybrala ona a podľa všetkého by sme sa k nej mali pridať. Odmietli sme. Vybrali sme si Aqualandiu. Inak sme pokračovali v našom dovolenkovom programe. Kúpať sa do mora, mama na výlete v jaskyniach, my sme s bratom chrápali na izbe. Mama nás sprdla, že chrápať sme mali doma, nie na drahej dovolenke.
Akosi sme to tam prežili, no cesta domov bola aj tak najlepšia. Počas toho letu bola strašná búrka a turbulencie. Tým pádom lietadlo padalo a postupne zas naberalo výšku. Deti buď plakali, alebo výskali, ako na tobogáne, ľudia kŕčovito vrývali prsty do sedadiel, alebo vracali. Letušky mali najvyšší stupeň pohotovosti a nevedeli koho majú skôr zachraňovať. My s bratom sme sa smiali na ľudoch a potom aj na sebe, lebo sme sa tak báli a aby sme nezačali plakať, tak sme sa radšej smiali. Keď sa to ako tak ukľudnilo, tak nám mama kúpila ešte v lietadle v duty free shope lietadielka. Mne nafukovacie a bratovi model.
Otec nás čakal na letisku. Pripravil nám super večeru. Mäso s hranolkami, tohto jedla sme mali až po krk, lebo sme to jedávali každý deň na dovolenke. Nikto sa toho ani nedotkol, ale inak to bolo milé gesto z jeho strany. Škoda, že už neostala kapusta.
Ešte v ten večer som zavolala Ľxxx. Prišla aj so Zxxx a naklusali sme k Čxxxx. Nebol doma, no mal tam takého týpka, ktorý sa mu medzitým staral o biznis. Na moje počudovanie, tam nebolo až tak veľa ľudí ako minule. Kúpili sme si od toho týpka štof a presunuli sme sa do vedľajšej izby na ten roztrhaný gauč. Bavili sme sa o mojej dovolenke a okrem nás tam bol iba Mxxx a neuveriteľný smrad.
„ Čo to tu tak brutálne smrdí?“ spýtala sa Ľxxx.
„ Mačka sa vyšťala za skriňu“ povedal Mxxx a ďalej sa venoval akejsi činnosti, ktorú som nemohla identifikovať.
„ To asi nebude po prvý krát!“ skonštatovala Ľxxx a naďalej sme ostali sedieť v tom smrade. „ Rýchlo fetujme a potom nám to bude jedno“ znel Zxxx hlas.
Nič iné by som od nej ani nečakala. Fakt sa to nedalo vydržať, nie som si istá, či za tú skriňu nechodil šťávať aj Mxxx.
Ľxxx: „ Počúvaj ma Mxxx, keď to upraceš, dám ti kilovku.“
Mxxx: „ Dve kilovky a predtým.“
Ľxxx: „ Jednu a potom keď to spravíš.“
Mxxx: „ Aspoň dve!“
Ľxxx: „ Dobre, dve, ale hýb sa už!“
Zxxx: „ Aké dve ty smrad, mazaj to upratať, lebo ťa vyhodím z okna. A keď budem s tým spokojná možno dostaneš jednu.“
Išiel to upratať a nedostal ani jednu, lebo Zxxx to nedovolila. Mne ho bolo ľúto a tak keď Zxxx išla znovu kúpiť, predsa som mu ju hodila. Zxxx to zistila a nakričala na mňa, že čo sme my tu charita a či sa budeme doprosovať nejakému degešovi, aby si umyl šťanky po vlastnej mačke. A keďže Mxxx si to už dávno pichol aspoň mu vykrútila ruku.
Prisadla si k nám jedna baba, ktorú som videla predtým v susednej izbe. Bola to frajerka toho týpka a využila príležitosť, kým on išiel na záchod a ukradla mu trochu štofu. Z pochopiteľných dôvodov si to nemohla pichať pri ňom a tak došla k nám. Už aj tak bola zjetá ako delo ale pažravosť očividne nikdy neustúpi. Pichla si a Zxxx sa začala na nej smiať, lebo mala jedno oko otvorené a druhé zavreté. Smiech nás prešiel, keď začala modrať a vydávala divný pridusený zvuk z hrdla.
„ Do riti, ona sa prešlahla!“ zvrieskla Zxxx.
Utekala do susednej izby oznámiť to tomu týpkovi.
„ Hej, prešľahla sa Ti babenka.“
Nezareagoval ako sme očakávali. Nešiel ju kriesiť, ale prvý odtiaľ zdupkal aj s materiálom, aby z toho nemal problémy. Iniciatívy sa chopila Ľxxx. Mňa poslala zaklopať k susedom, aby zavolali záchranku. Ona, Mxxx a Zxxx ju tam začali oživovať. Pod studenú sprchu a potom s ňou chodili kade-tade a Zxxx ju fackala. Kým prišla záchranka, tá baba nielenže nabrala vedomie, ale už aj chodila po vlastných nohách.
Zmätení záchranári sa pýtali, že kto je pacient. Ukázali sme na ňu a ona krava povedala, že je v poriadku a že sa nedá vyšetriť. Vtedy k nej pristúpila Zxxx a do ucha jej zahučala:
„ Ty piča, mala si zdochnúť! Ak sa nedáš teraz vyšetriť a my dostaneme pokutu, za to, že prišli zbytočne, tak Ti garantujem, že Ťa obesím na najbližší strom.“
Rozčúlená dotiahla tú babu do sanitky a prišla k nám.
„ Mali sme ju nechať tak, mal sa o ňu postarať ten jej trtko. Videla si ako rýchlo zdúchol ten smrad a to sú spolu osem rokov, stačí Ti!“ stále nadávala.
„ Ešte aj tomu narobím problémy!“ Ľxxx sedela na schodoch a myslím, že ju až tak nepočúvala. Ja som sa snažila stráviť, čo som práve videla. Mxxx tam lietal ako šarkan a kričal, že už nikoho nepustí dnu. No jasné! Po prvé to nezáviselo od neho, ale od Čxxxx, aj napriek tomu, že to bol vlastne jeho byt a po druhé Mxxx sa dal kúpiť za kilovku, to už som pochopila dokonca aj ja. Ale musím uznať, že sa zachoval férovo a nezdrhol, nech to bolo z akýchkoľvek pohnútok.
Čxxxx prišiel ešte keď tam bola záchranka, počkal si na týpka, kým príde sám. Ukázal sa až v noci a tvrdil, že sa bál fízlov a matroš zahodil. Dostal takú bitku od Čxxxx, až sa to zle počúvalo. Skuvíňal ako pes, prosil ho a potom plakal a tak dookola. Iróniou bolo, že ten týpek bol minimálne o polovicu mladší a o dve tretiny vyšší od Čxxxx. Keď s ním Čxxxx skončil, bol zaliaty krvou.
Do konca prázdnin ostávali ešte nejaké dva týždne, ktoré som trávila najviac u Čxxxx, alebo u Ľxxx v robote. Ja som už do roboty nechodila, veď pochopiteľne, chcela som si užiť niečo z prázdnin. No a každý deň som statočne fetovala, grcala a bola strašná frajerka. Do tej novej školy sa mi už vôbec nechcelo, ale vôbec!
Máte chuť čítať aj nasledujúcu časť, alebo už stačilo?
