Mám veľa vecí v podvedomí vrytých
Veľa otázok a záhad v hlave skrytých
Ešte viacej rán a bolesti v duši ukrytých
Vždy som sa snažil držať pri tých
Čo možno poskytnú mi odpoveď
Toto je spoveď, môjho srdca, za horúca
Je srdcervúca a vrúca
Pre tých čo chápu zábrany rúca
Pravda je realita a je strhujúca
Pre tých čo nechápu porážka je zdrvujúca
Tak to je a tak to chodí
Dobrému nie vždy sa vodí
Pre tých čo chápu moje toky sme na jednej lodi
A tých ostatných jak prebytočný náklad zhodím
Niekedy potrebujem z reality uniknúť
Do toho o čo ide v tomto svete preniknúť
Občas sa snažím nad druhými vyniknúť
Veď každá bolesť brácho, musí raz zaniknúť
Ľutujem že ublížil som tým
Ktorým na mne záležalo a ktorým
Svoju dušu otvorím vždy dokorán
Nechcel som no spôsobil som toľko rán
Niekedy nič nevidím aj keď sa pozerám
Je to jak v tme keď nevieš kde je okno a kde rám
Dúfam že tento boj so životom neprehrám
Svoj život si cením a nikdy lacno nepredám
Výčitky a svedomie ma občas kúšu
Namieril (som) na srdce a odistil som kušu
Spravil veľa somarín keď plížil som sa nocou
Zarobiť love, fúkať bíle, zabaviť sa silou mocou
Snáď podarí sa mi to napraviť s božou pomocou
Medzi rozumom a srdcom občas treba rozhodcov
Robil som chyby a sprostosti
A od radosti myslel si že sú to cnosti
Nehrozí mi ale strata osobnosti
Vždy som svojou cestou kráčal
Všetko (vždy) dokončil, čo som začal
Aj keď veľakrát sa v blate zmáčal
Aj keď tá cesta bola často plná nerovností
Mám veľa vedomostí, dobrých aj zlých vlastností
Keď sa lepšie pozrieš nájdeš aj prednosti
Vždy (som) si strážil svoje tajomstvá a cennosti
Robil výstrednosti a nepotrpel si na nežnosti
Život ma naučil, že každá rieka sa raz premostí
Čas nám plynie, tak koľko zostáva do večnosti...
