Ten systém sa volá socializmus.Lepšie povedané socialistický systém prerozdeľovania zdrojov. Kým prví traja ten systém podporujú a obhajujú, ten štvrtý ho zneužíva. Treba ale povedať, že Lunter sa ako jediný z nich postavil ako chlap voči výpalníkovi. Kotleba aj Pelegrini s výpalníkom spolupracujú. No na riešenie situácie aj Lunter, rovnako ako celá opozícia, vyzýva vládu, teda štát. Dokonca aj pravoverní pravičiari z Bratislavy odkazujú: „sme sa vami, ľudia banskobystrickí“. Je to z časti aj pochopiteľné, je predvolebná kampaň. Všetko, čo v predvolebnom boji zaznie musíme brať s rezervou. A keďže nekandidujem, môžem si dovoliť ten luxus aj mesiac pred voľbami povedať, čo si myslím.
Takže nebyť štedrých dotácii štátu na dopravu, tento problém by nenastal. A odkiaľže sú tie štedré dotácie? Z VUC, od vlády? Ale kdeže! Každý jeden z nás platí nemalé dane, ktoré potom vláda aj cez VUC alebo obce prerozdeľuje. Čím viac vyberie, tým viac môže prerozdeliť, tým viac voličov si môže „kúpiť“ službami „zadarmo“. Všetko to zaplatíme ale my všetci spoločne, aj tie služby, ktoré nikdy nevyužijete. Aj tie autobusy v BB, na ktorých sa väčšina z vás neviezla ani raz.
Verejná doprava je správna a dobrá vec. Veď nie všetci majú vlastné auto, ani by to nebolo dobré. Ale prečo sa na jej financovaní máme podieľať všetci? Prečo nie len tí, ktorí ju využívajú? No, to by sme museli výrazne znížiť mieru prerozdeľovania, rozumej dane. A ľudia by sa slobodne rozhodli, na čo by svoje zarobené peniaze použili. Napríklad na zaplatenie cestovného lístka na autobus, ktorého cena by zodpovedala skutočným nákladom prepravcu, ktorý túto službu ponúka. Teraz ľudia nie sú slobodní, sú vazalmi štátu, rozumej politikov a výpalníkov, ktorí s nimi tvoria jednu bandu. A ako zabezpečiť aby sa ani pri nižšom prerozdeľovaní štátu z prepravcu nestal výpalník, ktorí bude hľadieť len na svoje vrecká? Jednoducho – konkurenciou viacerých poskytovateľov prepravných služieb. Ľudia predsa nie sú sprostí (alebo už áno?) aby platili viac, keď môžu menej za rovnakú službu.
A ešte jednu vec odhalil tento prípad. Nadbytočnosť VÚC, konkrétne jeho kompetencie vo verejnej doprave. Hneď v ten deň, keď prestali jazdiť autobusy, si ľudia sami, ale aj mestá a podniky, našli náhradné riešenie. Neprestali cestovať. A možno tie riešenia budú lepšie ako doteraz. Napríklad zdieľaná preprava osôb, autobusové linky len tam a len vtedy, keď je skutočná potreba a dopyt. A čerešničkou na torte by bolo, keby výpalník skrachoval. Takže načo nám slúži VÚC a jeho kompetencie zabezpečovať verejnú dopravu? A nemyslím len banskobystrické. Čím štíhlejší štát, tým lepšie pre nás všetkých.
