reklama

Darovať rybu alebo naučiť loviť?

Tento blog som pôvodne chcel napísať po sto dňoch vlády. Kvôli korone som dal vláde pokoj ešte ďalších sto dní a teraz to možno bude pre mnohých aj príjemné osvieženie, nečítať o tej hnusobe a trocha presmerovať pozornosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Lebo ako sa hovorí: rastie to, čomu venujeme pozornosť.

 Tak sa poďme pozrieť ako sa „sto“ dní darilo Ministerstvu školstva. Pokúsim sa predložiť môj subjektívny pohľad sendvičovou metódou. Teda pozitíva budem prekladať negatívami. Začnem koronou, nech to máme čím skôr za sebou. Podľa mňa ministerstvo zvláda pandémiu celkom dobre. Mnohí mu vyčítajú, že nevydáva jednoznačné príkazy, zákazy a nariadenia. Že sú to len odporúčania lebo neodporúčania. To je ale podľa mňa správne. Ministerstvo nemôže detailne poznať situáciu na škole v Michalovciach, Brezne aj v Skalici. O veciach sa má rozhodovať tam, kde sa dejú a riaditelia škôl sa musia naučiť preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Lebo ako hovorí Peter Bero: „nikto nepríde!“ A tiež sa musia prestať zaoberať prkotinami, odborne sa tomu tuším hovorí mikromanažment. Ale v tomto majú zlý príklad u nášho premiéra. Žiaľ. Na ilustráciu jeden príklad z diskusného fóra riaditeľov škôl, ktoré má slúžiť na vzájomné poradenstvo pri riadení škôl: „Dobrý deň kolegovia, prosím Vás o radu ruším triedu 8.A, nakoľko sa skoro všetci žiaci dostali na SŠ. Od septembra zvyšné triedy môžem ponechať v poradí 9.B, 9.C a 9.D bez 9.A alebo ich musím mat od 9.A ? Ďakujem.“ Viem, že je to ojedinelý úlet (teda chcem tomu veriť), nechcem preháňať, ale kto dokáže s istotou tvrdiť, že takýchto riaditeľov nie je viac?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Čo ale ministerstvo počas prvej vlny pandémie na jar nezvládlo, je toto: “MŠ pripravuje "teleškolu", ktorá bude simulovať reálne vyučovanie. Informoval o tom minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS). "Predpokladáme, že budeme mať dlhodobo prerušené vyučovanie, a preto pripravujeme takýto projekt, aby sme pomohli na jednej strane rodičom a na druhej strane aj učiteľom," vysvetlil minister školstva. Ako doplnil, malo by ísť o vysielanie pre vybrané ročníky základných škôl. "Dúfam, že naplníme každý deň aspoň štyri hodiny," uviedol s tým, že pri vysielaní by sa malo striedať okolo 30 učiteľov. Gröhling verí, že "teleškola" bude spustená po Veľkej noci.“ Teraz už vieme ako to dopadlo. RTVS spustila v marci reláciu Školský klub – 45 minút denne. Obsahovú, metodickú a organizačnú podporu Školskému klubu zabezpečila súkromná základná škola a vzdelávacia nezisková organizácia. A ministerstvo: ako hovoria bratia Česi: „veľa rečí a skutek utek“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane treba ministerstvo pochváliť za rýchlu a prospešnú zmenu školského zákona v oblasti hodnotenia. Nie, známkovanie nebolo zrušené, stalo sa dobrovoľným a učitelia si môžu slobodne vybrať, či budú známkovať alebo hodnotiť slovne. Tak je to správne a tento princíp zdobrovolnenia by mohol pokračovať aj ďalej.

Chybu podľa mňa urobilo ministerstvo pri zmene prijímania na stredné školy. Zrušenie prijímačiek a ich nahradenie priemerom známok v danej situácii možno nebola až taká veľká chyba. Horšie je, že sa to udialo centrálne a plošne. Stredné školy nemali šancu vypracovať si svoj vlastné kritéria prijímania. Minister určil jednotné pravidlá pre všetkých – priemer známok a ešte aj vzorec výpočtu priemeru určilo ministerstvo. Takmer nulová autonómia stredných škôl. Čo je ale ešte horšie, je október ďalšieho školského roka a žiaci, rodičia ani stredné školy stále nevedia aké pravidlá pre prijímanie na stredné školy budú platiť v tomto školskom roku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Plusové body si ministerstvo pripisuje programom pilotného overovania, ktorý v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom a niektorými základnými školami na Slovensku zavádza do vyučovacieho procesu. Programom pilotného overovania sa na základné školy zavádza rámcový učebný plán založený na cykloch vzdelávania a upravenom obsahu i cieľoch vzdelávania. Učivo, ktoré by mali žiaci ovládať, je rozdelené do troch cyklov, a to v rámci prvého až tretieho ročníka, štvrtého a piateho, šiesteho až deviateho. "Učivo, ktoré sa má prebrať v týchto cykloch nebude rozkúskované po ročníkoch, ale na danú skupinu rokov. Školy si samostatne určia, akým spôsobom si usporiadajú učivo do ročníkov, a ako si ho rozdelia do jednotlivých hodín. Zároveň školám vytvárame priestor, aby mohli vo výučbe využívať aj iné metódy alebo iné spôsoby" . Chválim zvýšenie miery autonómie pre školy ako aj decentralizovaný prístup k reforme – nie plošné zavedenie pre všetkých ale pilotné overenie na vzorke škôl, ktoré sa slobodne rozhodnú do projektu vstúpiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mínusové body si ministerstvo pripisuje za svoje legislatívne aktivity, alebo skôr neaktivity. Alebo ak chcete za plnenie vlastných domácich úloh. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády malo v auguste ministerstvo predložiť legislatívnu normu na zjednotenie financovania regionálneho školstva a úpravu miestnej štátnej správy v školstve. Je október a zatiaľ nič. Že sa to nedá za taký krátky čas a popri korone stihnúť? Ale dá. Pozrite sa na ministerku Kolíkovú, za pá mesiacov pripravila neľahkú reformu justície, zabezpečila si podporu koaličných partnerov a reformné zákony už schválila vláda. Celkovo pretavenie pomerne vágneho programového vyhlásenia vlády do podoby zákonov je slabšia stránka ministerstva. Podľa legislatívneho plánu úloh je prvá väčšia systémová zmena naplánovaná na I. štvrťrok 2022 - Systémová úprava správy v školstve vrátane vytvorenia nového typu právnickej osoby (školská právnická osoba).

Posledné plus v tomto výpočte si ministerstvo zaslúži za otvorenie trhu z učebnicami. Nie je to ešte ideálne, ale proces sa začal a to je dobre.

A teraz s poďme pozrieť aké plány má ministerstvo v rámci tzv. plánu obnovy – ako minieme miliardy z Bruselu?

  1. Posilnenie ranej starostlivosti a predprimárneho vzdelávania. Čo v preklade znamená, že ideme budovať škôlky. Cieľ je to určite ušľachtilý ale netreba zabúdať ani na alternatívne formy predprimárneho vzdelávania (napr. detské skupiny, lesné škôlky) a zmeny financovania predprimárneho vzdelávania. Dnes máme mimo systému niekoľko desiatok tisíc detí, ktoré navštevujú predškolské zariadenia, ktoré nie sú zaradené v siete škôl a školských zariadení. Dôvody sú rôzne: od obštrukcií obcí, ktoré môžu zaradenie konkurenčných škôlok do siete blokovať, až po nechuť súkromných zriaďovateľov prispôsobovať sa často nezmyselným a zbytočne prísnym reguláciám štátu. Dostať tieto zariadenia do systému by bolo určite zmysluplné a trvalo udržateľnejšie ako stavať nové budovy, ktoré možno ani nie sú potrebné.

  2. Inkluzívne vzdelávanie, nárokovateľnosť škôl na odborných zamestnancov. Čo v preklade znamená zaplatenie školských psychológov, špeciálnych pedagógov a asistentov. V poriadku, len je smutné, že sme na to museli čakať tak dlho a bez „európskych“ peňazí by to zrejme znova nešlo.

  3. Odmeňovanie učiteľov, ich príprava a profesijný rozvoj, čiže zvýšenie platov učiteľov. Nie som si istý, že toto je ten najlepší spôsob obnovy krajiny. Keď sa peniaze za tri roky minú na platy, potom už bude so školstvom všetko v poriadku? Je tu reálne riziko, že po štyroch, piatich rokoch „európske“ peniaze minieme, ekonomické reformy sa nemusia podariť, tým pádom štátna pokladnica nebude dosť plná na udržanie takej platovej úrovne. A zas nastane odliv kvalitných ľudí zo školstva – dva kroky dopredu, jeden vzad.

  4. Optimalizácia siete škôl – čo v preklade znamená zrušenie malotriedok a budovanie (preferovanie) veľkých škôl. Z ekonomického hľadiska legitímny cieľ, no vzdelanie by malo sledovať aj iné ako krátkodobé ekonomické ciele.

  5. Reforma financovania a riadenia vysokých škôl s cieľom zníženia počtu fakúlt vysokých škôl. Chválim.

  6. Digitalizácia, každý učiteľ bude mať dostupný vlastný notebook. Aká je životnosť takého notebooku? Päť rokov po technickej stránke, no jeho morálne zastaranie prichádza aj skôr. Čo potom? Budeme sa spoliehať na nový plán obnovy z Bruselu? A je skutočne ten notebook to najdôležitejšie, čo učitelia potrebujú? Nie že by som učiteľom nedoprial kvalitné pracovné nástroje, ale prečo zas všetko tak jednotne a centrálne? Každá škola má predsa iné potreby v rozvoji digitalizácie. Čo keby sme trochu viac dôverovali školám, ponúkli im účelový balík na digitalizáciu a každá škola nech sa rozhodne akú technológiu najviac potrebuje. Tento princíp vláda odporúča pri modernizácii budov a areálov škôl a mohol by sa uplatniť aj pri digitalizácii.

To je len niekoľko zo strategických politík v oblasti vzdelávania. No len veľmi málo zo všetkých navrhovaných riešení je v súlade so známym príslovím: „Ak niekomu daruješ rybu, nakŕmiš ho na jeden deň, ak ho naučíš loviť, dáš mu potravu na celý život.“ Teda viac opatrení je skôr z kategórie: daruj rybu ako z kategórie učenia lovu. Paradoxne tie riešenia, ktoré sú z kategória „naučíš loviť“ – napr. desegregácia alebo kurikulárna reforma si vyžadujú rádovo menej financií ako „jedlo na jeden deň“ – napr. modernizácia budov, digitalizácia ale aj odmeňovanie učiteľov.

A už vôbec žiadny cieľ nespĺňa podľa mňa znaky systémovej zmeny celého školského systému, ktorú potrebujeme ako soľ. A doba je na takúto zmenu už výrazne tehotná. Takou zmenou, ktorá by zasiahla vzdelávanie v širokom kontexte by mohla byť zmena financovania. Je potrebné zvýšiť motiváciu rodičov a detí uvážene pristupovať k výberu školy. To sa dá dosiahnuť zavedením vzdelávacích poukážok, cez ktoré by boli školy financované. Rodičia by sa tak dostali z pozície pasívnych účastníkov do úlohy aktívnych spotrebiteľov. Prestali by sme financovať školy ako inštitúcie ale vzdelávacie potreby žiakov.

Ak máme tento plán obnovy chápať ako reformy, tak len veľmi málo navrhovaných riešení má reformný charakter. Reforma má priniesť nejakú zmenu a preto musí zákonite aj chvíľu bolieť. Aby mohlo byť po zmene lepšie. Aktéri zmeny musia priniesť nejaké obete a vynaložiť nejaké úsilie. Takéto parametre má len kurikulárna reforma, optimalizácia siete škôl a reforma vysokých škôl. V ostaných prípadoch sú aktéri vo vzdelávaní čistý príjemcovia dočasných výhod. A preto im bude chvíľu dobre – dostanú pár rýb v podobe nových škôlok, moderných učební, telocviční, vyšších platov a notebookov. Asi tak tri, štyri roky. No keď sa ryby minú – budovy a učebne zastarajú, pokladnica poloprázdna, notebooky pomalé a nefunkčné, budeme tam, kde sme teraz. A možno bude ešte horšie, lebo aktérov vo vzdelávaní nikto nenaučil loviť ryby.

Juraj Droppa

Juraj Droppa

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  35x

som zriaďovateľ súkromnej základnej školy Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu