Je na zváženie, či po 12 rokoch nie je čas na úplne nový školský zákon, ale postup, ktorý zvolilo ministerstvo môže tiež priniesť veľa pozitívnych zmien. Ku školskému zákonu prišlo viac ako tisíc pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkovania. Bez analýzy obsahu pripomienok môžeme len hádať, či také množstvo znamená, že predstavy ministerstva a predstavy hlavných aktérov vo vzdelávaní sa značne odlišujú, alebo to môže znamenať aj potrebu a tlak na ešte hlbšie zmeny.
Aktérov a tým pádom aj záujmov vo vzdelávaní je strašne veľa. Preto je logické, že nie všetci budú navrhovaným zmenám tlieskať. Ja chcem ministerstvo pochváliť.
Za alternatívne vzdelávacie programy a katalóg inovácii. Cieľom zadefinovania alternatívneho vzdelávacieho programu je umožniť školám využívať v zahraničí overené výchovno-vzdelávacie programy, ktoré sa vyznačujú inovatívnymi metódami alebo formami. Cieľom zavedenia katalógu inovácií je povzbudiť školy k väčšej ochote uplatňovať vo výchove a vzdelávaní inovatívne prístupy a umožniť lepší transfer inovácií. Sú to na prvý pohľad nie veľmi významné zmeny, otvárajú dvere a z dlhodobého hľadiska môžu priniesť výrazné kvalitatívne zmeny v celom školskom systéme.
Za správne zadefinovanie štátnych vzdelávacích programov. Súčasné znenie: „Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách ...“ navrhované znenie: „Štátne vzdelávacie programy vymedzujú ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie.“ Všimnite si : od vymedzenia povinného obsahu k vymedzeniu cieľov – veľká pozitívna zmena.
Za vymedzenie najnižšieho počtu vyučovacích hodín v rámcových učebných plánoch pre celý stupeň vzdelania alebo cyklus a nie pre každý ročník. Koncepčná zmena, ktorá vytvára priestor pre potrebnú kurikulárnu reformu.
Za vypustenie výchovných štandardov zo zákona. Zdôvodnenie tejto zmeny v dôvodovej správe ma veľmi potešilo a musím ho tu zdieľať: „Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na to, že výchova, ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, je realizovaná formou individuálneho prístupu k žiakom a nie je ju možné štandardizovať.“
Za dištančné vzdelávanie ako systémové riešenie výchovno-vzdelávacieho procesu, nielen riešenie v krízovej situácii. Keď odznie krízová situácia určite nájdeme pozitíva dištančného vzdelávania a v kombinácii s pozitívami prezenčných foriem môžeme urobiť vzdelávanie flexibilnejšie a zaujímavejšie.
Ako som už uviedol vyššie, názory a predstavy ako má vyzerať dobrý školský zákon sa rôznia. Preto aj ja vidím v zákone niekoľko nevyužitých príležitostí. V prvom rade je to pre mňa nepochopiteľný návrat k povinnej klasifikácii na II. stupni základnej školy. Ani nie pred rokom parlament prijali zmenu zákona, podľa ktorej si školy môžu slobodne vybrať, či budú známkovať alebo hodnotiť slovne. Nie, známky neboli zrušené. Stali sa dobrovoľnými. Teraz ministerstvo prichádza opäť s povinným známkovaním pre všetkých. Hlavný argument je: vraj si to želajú rodičia. Dobre, ale všetci? Prečo neponecháme školám a tým pádom aj rodičom možnosť voľby? Aktuálna právna úprava žiadnu školu nenúti hodnotiť slovne.
Ďalšou nevyužitou príležitosťou je koncepčná zmena postavenia Rady školy. Rada školy by nemala byť len iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ale aj rozhodovací. Rada školy by mal byť rozhodovacím orgánom, ktorý vyjadruje a presadzuje záujmy zriaďovateľa, rodičov žiakov a učiteľov v paritnom zastúpení. Školy plnia dôležitú úlohu nielen vo vzťahu k deťom ale aj vo vzťahu k štátu, zamestnávateľom a občianskej spoločnosti. Ak považujeme demokraciu za najefektívnejšiu formu vlády, pretože dáva ľudom priestor a príležitosť riešiť problémy, s ktorými sa stretávajú, tak ju musíme v záujme detí rozvíjať a chrániť. Možno najťažšou úlohou pre dnešnú demokraciu je poradiť si so všeobecným nezáujmom a neúčasťou občanov. Škola môže pri riešení tohto problému zohrať dôležitú úlohu. Môže byť demokratická. Koncepčná zmena postavenia Rady školy by k tomu vytvorila nutné predpoklady.
Na záver ešte jedna poznámka k novele zákona o pedagogických zamestnancoch. Zákon opäť prináša viac pozitívnych zmien. Je sympatická snaha ministerstva o zvyšovanie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania. Ministerstvo navrhuje „obmedziť stav, kedy je možné, aby viac ako jedna polovica vyučovacích predmetov v školách bola vyučovaná neodborne.“ Nie som si ale celkom istý, či zvyšovanie miery odbornosti vyučovania povedie automaticky k zvyšovaniu kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania. Nebolo by účinnejšie upustiť od formálnej požiadavky miery odbornosti vyučovania a požadovať od všetkých učiteľov splnenie profesijného štandardu kvality? Potrebujeme kvalitných alebo kvalifikovaných učiteľov? Odpoveď je jasná: potrebujeme kvalitných a kvalifikovaných! Kvalifikácia však nie je zárukou kvality. Keby bol titul z PF zárukou kvality učiteľa, nikoho by nenapadlo prijať nekvalifikovaného učiteľa a žiadny predpis by nebolo treba. Rozlíšiť kvalitného učiteľa od nekvalitného pomáha štandard kvality profesie učiteľa. Profesijný štandard ako popis požadovaných kompetencií a činností učiteľa vo zvolených ukazovateľoch máme od roku 2017 v zákone zadefinovaný, stačí ho začať uplatňovať v praxi. Profesijný štandard vystihuje takú úroveň kvality, ktorú by mali dosahovať všetci učitelia po niekoľkých rokoch praxe. Popisuje požadovaný stav, ktorý je reálne dosiahnuteľný za predpokladu, že bude vytvorená učiteľom systémová podpora. Ak máte chvíľu čas, pozrite si profesijne štandardy pre jednotlivé kategórie učiteľov: https://www.minedu.sk/pokyn-ministra-c-392017-ktorym-sa-vydavaju-profesijne-standardy-pre-jednotlive-kategorie-a-podkategorie-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov-skol-a-skolskych-zariadeni/ Rád by som videl riaditeľa školy, ktorý by si namiesto učiteľa spĺňajúceho profesijne štandardy vybral učiteľa, o ktorom vie len to, že má diplom z toho správneho odboru. Jasné, že sa to ťažšie vyhodnocuje, ale ide predsa o kvalitu a to by malo stáť za trochu námahy, nie?
Preto je požiadavka splnenia profesijného štandardu lepším nástrojom na zvyšovanie kvality ako formálna požiadavka vyššej miery odbornosti. Navyše je plnenie profesijného štandardu na rozdiel od miery odbornosti, hodnotené pravidelne každý rok.
