Vo veľkom počet zainteresovaných subjektov (študenti, rodičia, školy, učitelia, odbory, mestá a obce, samosprávne kraje, parlament, vláda, mimovládne organizácie) má každý svoje záujmy a ciele. A preto nemožno očakávať, že nastane zhoda naprieč všetkými subjektmi vo všetkých navrhovaných opatreniach.
Na druhej strane si treba uvedomiť, že vzdelávací systém je komplex subjektov a vzťahov, kde všetko so všetkým súvisí a je vzájomne poprepájané. Preto realizovať len málo bolestivé opatrenia by nemuselo priniesť očakávaný výsledok.
Jeden z princípov, ktoré prináša „Učiace sa Slovensko“ je v rozsiahlom 226-stranovom dokumente popísaný pomerne stručne, len na štyroch riadkoch. Ale jeho dôsledné uplatňovanie by malo ďalekosiahle dôsledky. Budem ho tu preto citovať celý:
„4-02.14 Rešpektovať princíp decentralizácie a subsidiarity.
Pri riadení na všetkých úrovniach bude rešpektovaný princíp decentralizácie školstva, ktorý vylučuje mikromanažment kompetencií, ktoré boli určené pre nižšiu úroveň riadenia a bude dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity. Čo znamená, že nič, čo je možné efektívne rozhodovať na nižšej úrovni, sa nebude rozhodovať na vyššej úrovni.“
Za predpokladu, že riaditelia a učitelia disponujú odbornými znalosťami v oblasti vzdelávania, môžu sami rozhodnúť o tom, či budú vyučovať v 45 minútových hodinách alebo v 90 minútových blokoch? Môžu sa sami rozhodnúť, že od rozvrhu hodín prejdú k rozvrhu tém? Môžu sa sami rozhodnúť, či budú žiakov známkovať alebo hodnotiť slovne? Môžu sa sami rozhodnúť, ktoré predmety budú integrovať? Môžu sa sami rozhodnúť, že nebudú deti rozdeľovať do tried podľa veku, ale podľa záujmu? Môžu sa sami rozhodnúť a dohodnúť aký veľký úväzok budú mať?
Ak riaditeľom a učiteľom dôverujeme, že disponujú odbornými znalosťami, tak môžu.
Dôsledné rešpektovanie princípu decentralizácie a subsidiarity by potom neznamenalo nič iné ako zrušenie viacerých regulácií a obmedzení: rozvrh hodín, známky, delenie žiakov podľa veku, úväzky....a viac dôvery učiteľom.
Že si to veľa učiteľov nevie ani predstaviť? Navadí, je nemálo učiteľov, ktorí si to predstaviť vedia a chceli by takto učiť. Ostatní môžu naďalej učiť 45 minút a známkovať. Už to ale nebude nariadené zhora ale ich slobodné rozhodnutie. Ide o možnosť voľby.
Vzhľadom na veľký počet zainteresovaných subjektov vzdelávacieho systému nielenže nemožno očakávať zhodu na návrhoch riešenia ale zmenu nemožno dosiahnuť nariadením lepšie fungujúceho systému zhora. Vhodnejšie je zadefinovať kľúčové podmienky, v rámci ktorých budú všetky zainteresované subjekty vytvárať nový systém tým, že budú svojimi aktivitami a rozhodnutiami reagovať na systém motivačných prvkov, ktorému budú vystavení.
Jedným z takých motivačných prvkov je aj spôsob financovania vzdelávania. „Učiace sa Slovensko“ v oblasti financovania navrhuje ponechať normatívne financovanie založené na mzdovom a prevádzkovom normatíve s určitými úpravami. Čo je škoda, lebo spôsob financovania veľa vecí predurčuje a limituje a zaslúžil by si výraznejšiu zmenu.
So zaujímavým návrhom do diskusie prichádza http://www.hayek.sk/projekt-athena/ Autormi navrhovaný systém mení paradigmu financovania vzdelávania z financovania školskej infraštruktúry na financovanie vzdelávacej služby konkrétneho občana. Inými slovami „ide o zmenu systému dotácií – dotujeme konkrétnych ľudí a ich potreby; nedotujeme vzdelávací systém a jeho potreby.“ Navyše uvedený systém viac zapája „do hry“ rodičov detí, ktorí musia zohrávať v systéme vzdelávania a výchovy neoddeliteľnú úlohu, spojenú s vyššou zodpovednosťou za rozhodnutia pri výchove a vzdelávaní detí.
Obidve vízie: „Učiace sa Slovenska“ aj „Athena++“ sa pritom vzájomne dopĺňajú a vychádzajú z rovnakého predpokladu, že súčasný systém vzdelávania na Slovensku potrebuje zásadnú zmenu, ktorá do stredu celého systému postaví študenta a jeho vzdelávacie potreby.
Žijeme v demokratickej spoločnosti, ktorej jedným z hlavných znakov je možnosť voľby. Škola, v ktorej deti strávia nemálo času, by mala deti pripraviť na život v demokratickej spoločnosti. Dnešná škola však má len veľmi málo z princípov demokracie. Veď čo už je demokratické na tom, že celý rok každý utorok ráno počítate príklady, v stredu popoludní kreslíte, vo štvrtok hráte futbal (ak učiteľ TV dovolí) a v piatok čítate? A čo je demokratické na tom, že niekto iný za vás rozhodol, že deväť rokov strávite každý deň v spoločnosti stále tých istých spolužiakov?
„Učiace sa Slovensko“ má ambíciu dnešnú školu zmeniť: “...možnosť variovať preberané učivo aj na úrovni jednotlivých tried či učiteľov.“...„žiacka voľba tém referátov, prezentácií, slohových prác, projektov, žiacka voľba literatúry, ktorú chcú čítať..“... „časový priestor na to, aby učitelia mohli na hodinách reagovať na aktuálne dianie doma a vo svete“.... „predmet science (prírodoveda), ktorý v sebe zahrňuje našu fyziku, chémiu, biológiu a fyzickú geografiu. Takáto možnosť (nie povinnosť!) má byť daná všetkým základným a stredným školám“.... „Vytvárať v rámci vyučovaní situácie, v ktorých sa žiaci učia jeden od druhého.“... „malo by byť súčasťou bežného vyučovania: kladenie otázok (žiakov učiteľovi aj medzi žiakmi navzájom), diskusie s učiteľmi aj medzi žiakmi, formulovanie vlastných názorov, ich prezentácia, obhajoba, podopieranie argumentmi.“... „Využívať vo väčšej miere tzv. blokové vyučovanie.“... „Vytvárať v rámci vyučovania situácie, v ktorých žiaci študujú a pracujú vo vekovo zmiešaných skupinách.“... “Zvýšiť podiel vyučovania, ktoré prebieha mimo budovy školy“....„Zaviesť hodnotenie žiakov, ktoré bude komplexnou spätnou väzbou“.
Je pár škôl na Slovensku, ktoré toto všetko robia už dnes. Pridajte sa aj vy, je to v záujme potrieb detí. Mať schválený dokument a zákony nestačí. Treba ho uviesť do života a to minister, poslanci a dokonca ani autori dokumentu neurobia. Je to podobné ako s demokraciou – demokracia nie je to čo máme, ale to čo žijeme.
