Lymfatický systém plní predovšetkým transportnú funkciu a tvorí ho sústava lymfatických ciev, lymfatických uzlín a lymfatických orgánov. Jeho úlohou je doprava tekutín a živín z medzibunkového priestoru do krvného obehu. Transportuje najmä bielkoviny, ale aj baktérie, toxíny a alergény. Z tkanív sa odvádzajú najmä proteíny, ktoré sa za fyziologických podmienok nemôžu vstrebávať späť do kapilárnej cirkulácie. Najvyšší obsah bielkovín ma lymfa odtekajúca z pečene. V lymfatickom systéme sa okrem toho transportujú lipidy. Až 2/3 tukov z prijatej potravy sa nachádza v hrudníkovom miazgovode. Resorpcia tukov nastáva v sliznici tenkého čreva, kde prostredníctvom tzv. chylomikrónov vstupujú do lymfatického systému. Dodávajú lymfe typický mliečny vzhľad (chýlus).
Lymfatický obeh má za úlohu odvádzať z tkanív nášho tela nahromadenú vodu, produkty nášho metabolizmu a škodlivé látky. Lymfatické uzliny vykonávajú filtráciu toxínov a cudzorodých látok, uvoľňujú biele krvinky do krvného obehu a tým aktivujú imunitný systém. Lymfa sa následne vracia späť do krvi, čím dochádza k zmenšeniu opuchov a telesnému objemu a k celkovému prečisteniu organizmu.
Miazga (lymfa) vzniká z tkanivového moku, ako produktu z krvnej plazmy. Krvná plazma, tkanivový mok a lymfa sú tri prepojené tekutiny, ktoré sa navzájom dopĺňajú v rámci výmeny látok a imunity.
Krvná plazma je tekutá zložka krvi, ktorá tvorí približne 55 % jej objemu. Obsahuje vodu (cca 90 %), bielkoviny, glukózu, lipidy, minerály, hormóny, a odpadové látky.Krvná plazma preniká cez steny kapilár do okolitých tkanív. Táto filtrovaná tekutina, ktorá uniká z plazmy, sa stáva tkanivovým mokom. Plazma má viac bielkovín než tkanivový mok, pretože väčšina z nich zostáva v kapilárach.
Tkanivový mok sa nachádza sa medzi bunkami tkanív (v medzibunkových priestoroch). Pôsobí ako prostredie pre výmenu látok medzi bunkami a krvnými kapilárami. Obsahuje ionty, živiny, odpadové produkty buniek a malé množstvo bielkovín. Na tepnovom konci vlásočníc sa po splnení metabolických bunkových funkcií väčšina tkanivového moku vracia späť do krvy. Istá časť tkanivového moku sa však do krvy vracia špeciálnou sústavou "miazgových" ciev ako miazga.
Lymfa: Nachádza sa v lymfatických cievach a lymfatickom systéme. Zhromažďuje prebytočný tkanivový mok z medzibunkových priestorov a vracia ho do krvného obehu. Prenáša imunitné bunky (napr. lymfocyty) a pomáha telu bojovať proti infekciám. Filtruje škodlivé látky prostredníctvom lymfatických uzlín. Jej zloženie je odvodené od tkanivového moku, ale obohatené o imunitné bunky, lipidy (z čriev), a potenciálne o odpadové látky, mikroorganizmy alebo rakovinové bunky zachytené z tkanív. Lymfa je vlastne upravený tkanivový mok, ktorý má navyše špecifické imunitné funkcie a je súčasťou lymfatického systému.
Miazgový systém sa teda začína v medzibunkových priestoroch. Lymfatické kapiláry sa nachádzajú vo všetkých oblastiach tela okrem kostnej drene, centrálneho nervového systému a tkanív, ako je epidermis (vrchná vrstva kože), ktorým chýbajú krvné cievy.
Z týchto počiatočných pramienkov sa potom utvárajú miazgové vlásočnice, ktoré sa spájajú do väčších miazgových ciev a tie ďalej do zberných miazgových ciev s vyvinutým chlopňovým systémom, v ktorých sú už aj miazgové uzliny, kde sa miazga filtruje a obohacuje o biele krvinky. Povrchové a hlboké miazgové cievy, vrátane príslušných uzlín, sú na každom úseku tela. Priebeh miazgových ciev sa prakticky zhoduje s priebehom žíl danej oblasti. Povrchové miazgové cievy prebiehajú pod kožou a sprevádzajú povrchové žily. Hlboké miazgové cievy sprevádzajú hlboké cievy a nervy. Hlboké miazgové cievy odvádzajú miazgu nielen zo svalov, ale aj z kĺbov a kostí.
Miazgové kmene
Po prechode niekoľkými uzlinami sa zberné miazgové cievy vlievajú do hrubších miazgových kmeňov, ktoré sa končia:
v ľavej polovici tela v hrudníkovom miazgovode (ductus thoracicus) - zbiera miazgu z dolnej časti tela a trupu po bránicu
v pravostrannom miazgovom kmeni (ductus lumphaticus dexter) - zbiera miazgu z pravej časti tela nad bránicou, z horných končatín, krku a hlavy
Z týchto kmeňov sa miazga vlieva potom do podkľúčových žíl v blízkosti hornej dutej žily. Vrátenie lymfy do krvi zabraňuje edému a pomáha udržiavať normálny objem krvi a tlak.
Lymfatické uzliny sú vsunuté do priebehu lymfatických ciev a sú filtrom, kde sa zachytávajú cudzorodé častice ako baktérie, vírusy, rakovinové bunky a iné prinášané lymfou, a tak zabraňujú ich rozšíreniu do celého tela. Vyskytujú sa v stálych miestach (v hĺbke pľúc, v pazuche, v slabine, okolo srdcovnice, na krku), buď jednotlivo, alebo v skupinách. Sú spravidla uložené v jamkách a brázdach. Úlohou uzlín je zbaviť miazgu škodlivých látok skôr, ako sa dostane do krvného obehu. Ak uzliny infekciu nezadržia, vzniká vniknutím mikróbov do krvi otrava krvi.
V kôrovej časti uzliny sa nachádzajú reakčné centrá, v ktorých prebieha dozrievanie lymfocytov. (T-lymfocyty sa tvoria v týmuse a sú zodpovedné za imunitné reakcie proti baktériám, vírusom a odvrhnutí cudzích buniek napríklad pri transplantáciách. B-lymfocyty sa tvoria v lymfatických tkanivách a kostiach a reagujú na opakované stretnutie s tou istou cudzorodou látkou špecificky konkrétnymi protilátkami).
Lymfa je do uzlím privádzaná prívodnými cievami (vasa afferentia) a preteká medzi lymfocytmi, ktoré zachytávajú a fagocytujú rôzne cudzorodé látky (mikroorganizmy, nádorovo zmenené bunky). Po prefiltrovaní lymfa odteká prostredníctvom odvodových ciev (vasa efferentia). Lymfatické uzliny tak predstavujú bariéru proti šíreniu infekcie aj nádorovému bujneniu.
Lymfatickými cestami sa môžu šíriť čiastočky zhubných nádorov a dochádza k nádorovým metastázam. Podľa Mascaniho pravidla musí miazga prejsť aspoň jednou miazgovou uzlinou, kým sa dostane do žilového obehu. Výnimkou sú pažerák, štítna žľaza a pľúca, z ktorých sa miazga dostáva priamo do hrudníkového miazgovodu a tým hneď do žilového systému. To vysvetľuje veľkú zhubnosť nádorov týchto orgánov.
Pretože sú lymfatické cievy oveľa užšie ako krvné cievy dochádza často k spomaleniu samotného pohybu v lymfatických cievach. Medzi dôležité mechanizmy zabezpečujúce prietok lymfy patria rytmické kontrakcie väčších lymfatických ciev, ktorých frekvenciu určuje množštvo tekutiny v lymfatických cievach. Aktívne stiahnutie a uvoľnenie chlopní zabezpečuje jednosmerné prúdenie lymfy. Prietok lymfy ovplyvňujú aj prídavné mechanizmy ako činnosť srdca, dýchacie pohyby hrudníka a pľúc, svalová pumpa, črevná peristaltika a iné. Aj pulzácie artérií vzhľadom na svoju blízkosť vyvíjajú tlak na lymfatické cievy. Pohyb miazgy sa udržiava predovšetkým činnosťou svalstva. V priebehu aktívneho cvičenia sa prietok lymfy zvyšuje 15 - 20-krát. Pri nedostatku svalovej činnosti je pohyb miazgy obmedzený a vznikajú opuchy, napr. v dolných končatinách. V takýchto situáciách je preto potrebné uplatňovať jednak antigravitačné polohovanie (nohy vo zvýšenej polohe), ale najmä masáž s dostredivým zameraním a pôsobením (manuálna lymfodrenáž). Masážou možno pohyb miazgy ovplyvniť až desaťnásobne. Základná masáž je automaticky aj lymfodrenážnou.
Manuálna lymfodrenáž je špeciálna hmatová technika, ktorá je zameraná na lymfatický systém kože a podkožia (tzv. povrchový miazgový systém). Ide o celkom odlišnú techniku oproti klasickej masáži, ktorá pôsobí na hlboké svalové vrstvy nášho tela. U Manuálnej lymfodrenáže sa pôsobí jemnými, pomalými a presne definovanými ťahmi, hmatmi a tlakom na povrch tela bez používania olejov, emulzií či iných prípravkov, čím dochádza k aktivácii pohybu lymfy v lymfatických cievach. Terapeut sa môže zamerať na určité časti tela a upraviť tlak podľa potrieb klienta. Cieľom Manuálnej lymfodrenáže je hmatmi uvoľniť lymfatické uzliny a tým zlepšiť prietok lymfy po celom tele. Ľahký tlak, používanie kruhovitých a špirálovitých hmatov s pomalou frekvenciou vychádza zo znalosti lymfatického systému a smeruje tok lymfy smerom k zberným uzlinám.
Hmatateľné, akútne zväčšené miazgové uzliny sa nemajú masírovať, lebo by sa tým narušila ich ochranná bariérová štruktúra (zadržiavanie mikróbov, ich lokalizovanie a pomoc pri likvidovaní bielymi krvinkami). Rozptyl do okolia je nežiadúci a znamené riziko prenosu infekcií. Pamätať treba aj na ďalšie patologické faktory predstavujúce kontraindikácie masáže, napr. nádorové ochorenia.
Funkčne, najmä z hľadiska tvorby bielych krviniek, súvisí miazgový systém so slezinou a kostnou dreňou (tvorba T- a B-lymfocytov), ale aj s takými telovými dutinami, ako sú kĺbové dutiny a dutiny svalových a šľachových pošiev.
Slezina plní funkciu v lymfatickom aj krvnom obehu. V krvnom obehu vychytáva a ničí staré červené krvinky a slúži aj ako rezervoár krvi, ktorá sa uvoľňuje pri vysokých nárokoch organizmu na kyslík. V lymfatickom obehu má za úlohu obranu organizmu proti cudzorodým organizmom a látkam. Tvoria sa v nej protilátky a biele krvinky. Všeobecne sa považuje za miazgový orgán, pretože pozostáva z miazgových uzlín.
Zdroje:
Mudr. Ján Jánošdeák, Učebnica masáží
Andrea Čalkovská, Fyziológia človeka pre nelekárske študijné odbory
Alexander Binovský a kol., Anatómia II
Chat GPT
https://training.seer.cancer.gov/anatomy/lymphatic/components/
https://anatomie.lf2.cuni.cz/sites/anatomie/files/page/files/2020/miza1_eng.pdf
