Spúšťové body

Čo sú to spúšťové body a ich ošetrenie.

spúšťavé body (Zdroj: https://wellnessdoctorrx.com/muscle-knots-trigger-points-ep-wellness-doctor-rx/)

Písmo: A^- | A⁺

Spúšťavý bod je bod, ktorý spúšťa bolesť. Môže nachádzať v rôznych tkanivových štruktúrach. Ak sa tlakovo citlivý a nadmerne dráždivý bod nachádza vo svalovom tkanive, nazýva sa myofasciálny spúšťavý bod. Ak je spúšťavý bod v šlache, jedná sa o šlachový spúšťavý bod. Vo väzoch nachádzame väzivové spúšťavé body, na okostici periostálne spúšťavé body a v podkoží spojivového tkaniva podkožnú spúšťavé body. Myofasciálne spúšťavé body sú najčastejšie a sú vedecky najlepšie preskúmané. Spúšťové body sú mikroskopické. Pokiaľ môžeme spúšťový bod nahmatať ako uzlík, vždy sa jedná o komplex spúšťových bodov.

Sval sa skladá z jednotlivých pruhov svalového tkaniva, ktoré sú uložené paralelne vedľa seba a pri kontrakcii svalu pracujú spoločne. Svalové poranenie môže viesť k omedzeniu elasticity jedného, alebo viacerých týchto pruhov, čo má za následok stuhnutie tkaniva. Vo svalových spazmoch, resp. napnutých svalových skupinách dochádza k skráteniu skupiny svalových vlákien, ktoré vytvárajú malé body bolestivých svalov. Sú to miesta vo svaloch, v ktorých z rôznych dôvodov vznikla neschopnosť prirodzeného stiahnutia a uvoľnenia (kontrakcie a dekontrakcie). Tieto bolestivé body nazývame aj spúšťové body - tigger points, ktoré získali svoj názov pre svoju schopnosť prenášať bolesť aj do vzdialenejších miest.

Z názvu „spúšťové“ vyplýva, že bolesť spôsobená trigger pointom sa prejavuje buď priamo na mieste a v svale, kde vznikol alebo sa prenáša (spúšťa bolesť) na iné miesto tela. Sú mylné aj pre skúseného odborníka, keďže pacient môže pociťovať bolesť na úplne inom mieste. To má za následok zlú diagnostiku a dlhodobo pretrvávajúce bolesti, ktoré majú tendenciu sa stupňovať. Typickým príkladom je bolesť hlavy spôsobená spúšťovým bodom v trapézovom svale.

K vzniku spúšťových bodov dochádza práve v mieste napnutých svalových skupín. Napnuté svalové skupiny sa skracujú, pričom v mieste skratu vzniká akoby pomyslený bolestivý uzlík. V skutočnosti to nie je ozajstný uzol, ale iba bolestivý bod tesne stiahnutého svalu. Dalo by sa povedať, že sa jedná o mikroskopický kŕč, ktorý na rozdiel od spazmu nepostihuje celý sval, ale iba jeho malú časť. V tomto mieste viazne zásobovanie kyslíkom a živinami, ako aj odvod odpadových látok metabolizmu a sval tak stráca silu, pružnosť a schopnosť pracovať v plnom rozsahu.

Z lekárskeho hľadiska sú spúšťavé body mikroskopicky malé zóny vo svale. V týchto bodoch sú svalové vlákna maximálne stiahnuté a nemôžu sa od seba oddeliť. To znamená, že sval už nie je plne funkčný a drobné cievy zásobujúce sval sú utlačené. V dôsledku zvýšeného tlaku sú postihnuté oblasti vo svale (spúšťavé body) horšie prekrvené a svalové vlákna nemajú dostatok potrebného kyslíka, čo môže viesť k bolesti - pri nedostatku kyslíka súčasne narastá koncentrácia látok, ktoré vedú k zvýšenej citlivosti receptorov bolesti umiestnených vo svalových fasciách. Neostatok kyslíka tiež bráni svalom produkovať potrebné množstov energie (ATP) čo spôsobí, že aktín a myozín nemôžu prerušiť svoju väzbu a zostávajú navzájom spojené v maximálnej kontrakcii, tým utlačuje drobné cievy, čím je sval menej prekrvený, čo tvorí začarovaný kruh. Nedostatok kyslíka vedie tiež k lokálnym zápalovým procesom, ktoré spôsobujú v spojivových, nekontraktilných častiach svalu zmršťovanie a zlepovanie fascií.

Zdravé svaly sú mäkké na dotyk, ľahko cez ne môžeme nahmatať aj hlbšie uložené štruktúry (napr. kosti, ktoré sa nachádzajú pod nimi), nie sú citlivé na dotyk a nebolia. Na zdravé svaly nemyslíme. Akonáhle dôjde k stuhnutiu svaloviny a vytvoreniu spúšťavých bodov, príslušný sval sa stiahne. Na dotyk sa javí tvrdý a kompaktný. Stráca elasticitu a poddajnosť. Ak ostane stiahnutý, postupom času môže dôjsť k zhoršeniu jeho prekrvenia, čo vedie k premene časti vlákien na väzivo a k strate pružnosti.

Spúšťové body môžu vzniknúť v dôsledku jednorázovej udalosti, napríklad pri športe, alebo nehode (pád z bicykla). Svalové tkanivo môže byť priamo poranené nárazom. Ak je sval pri nehode náhla natiahnutý, alebo preťažený, dochádza v ňom k mikrotraumám a potrebuje odpočinok a čas na zotavenie. Ak je sval zaťažený príliš skoro a príliš silno, môžu sa v poranených oblastiach vytvoriť spúšťové body. Mnoho spúšťových bodov vzniká pri opakovanom preťažovaní svalu, napríklad pri pracovných činnostiach, alebo tréningu, kde sa často tisíckrát opakujú rovnaké pohyby. Spúšťové body tiež spôsobuje dlhodobé držanie svalo v skrátení alebo v natiahnutí, napríklad pri niekoľkohodinovej práci za počítačom. Excentrická svalová aktivita je tiež rizikovým faktorom pre vznik spúšťových bodov, pretože excentrická svalová činnosť je pre sval oveľa náročnejšia ako dynamicko-koncentrická činnosť. Problémy v kĺbe (zápal, opotrebenie), v nerve alebo vo vnútornom orgáne ap môžu spôsobovať reflexné napätie svalu a jeho chronické preťaženie.

Spúšťové body môže odstrániť aj lekár injekčným podaním analgetík alebo anastetík, fyzioterapeut použitím ultrazvuku alebo elektrickej stimulácie v kombinácii s niektorou relaxačnou technikou, akupunkturista suchou ihlou, alebo masér manuálnym tlakom. Pri vyšetrení nachádzame palpačne citlivé miesto, ktorý by sme mohli opísať ako tuhý, presne ohraničený, bolestivý uzlík v tuhom svalovm snopci (taut band). Pri vyšetrení môžeme pozorovať lokálny svalový zášklb (twitch response). Miesta spúšťových bodov bývajú citlivé na dotyk, niekedy pri vyšetrení pozorujeme úhybnú reakciu pacienta, ktorá nie je adekvátna aplikovanému palpačnému tlaku (jump sign).

Spúšťavé body si dokážeme odstraňovať aj sami. Je potrebné sa naučiť podhmatom rozlíšiť napnuté pruhy svaloviny od mäkkého a poddaného tkaniva. Ak chceme sval vyšetriť naozaj poriadne, je potrebné ho prejsť celý. Pohybujte pri tom naprieč priebehu svalových vlákien, nie pozdĺž. Položte si ruku uprostred stehna a zaborte do neho dlaň aj prsty. Pomocou končekov prstov sa zoznámte s priebehom svalových vlákien svalu a pokúste sa nahmatať stuhnutý pruh svaloviny. Pokúste sa nájsť na svale oblasť, ktorá je oveľa citlivejšia, ako jeho zostávajúce časti. Stuhnuté miesto môže byť hrubé ako menšie lano, ale aj tenké ako gytarová struna, záleží od veľkosti svalu. To je spúšťúvý bod. Stlačte ho pomocou prstov, alebo pomocou iného predmetu (napr. tenisovej loptičky) a udržujte tlak po dobu dvadsiatich až tridsiatich sekúnd, kedy by ste mali pocítiť, že napätý snopec povoľuje a bolesť ustupuje. Nie je nutné vykonávať rozsiahly pohyb, stačia mikropohyby s primeraným, ale pomerne veľkým tlakom. Zatlačte práve toľko, aby ste vnímali napätie svaloviny a citlivosť spúšťového bodu. Po chvíli ucítite, že citlivosť ošetrovaného miesta začne ustupovať a napätie pod vašimi prstami slabnúť.

Pre úplné uvoľnenie je tento postup potrebné v priebehu dňa niekoľkokrát zopakovať. Po ošetrení sval natiahnite. Celú procedúru dokončite aplikáciou vlhkého tepla (termofor). Dbajte na to, aby bol pri tom sval v takej polohe, aby bol úplne uvoľnený. Takto ošetrujte svaly niekoľko po sebe nasledujúcich dní. Ak počas niekoľkých dní nezaznamenáte zmenu, zamerajte sa na iný sval. Možno neošetrujete ten, ktorý vám spôsobuje problémy. Pomôcť vie aj primeraná telesná váha, strava bohatá na vlákninu a doplnenie minerálov (horčík, zinok, vápnik, sodík, železo), vitamínov (B- B1, B6, B12 a C), kyseliny listovej a omega-3.

Rozlišujeme niekoľko druhov spúšťových bodov.

Veľkú väčšinu zastupuje kategória latentných spúšťavých bodov, ktoré má vo svaloch každý. Vznikajú v dôsledku zlého držania tela, namoženia, nadužívania, chronických chorôb a opakujúcich sa vzorcov chovania emočnej aj telesnej povahy. Vyvolávajú stuhnutosť aj ochabnutosť postihnutých svalov a limitujú plný rozsah pohybov kĺbov, ktoré tieto svaly ovládajú. Nezmiznú bez použitia priamych uvoľňovacích techník a ľahko môžu pretrvávať vo svaloch aj niekoľko rokov. Dobrým príkladom sú latentné spúšťavé body v hornej časti trapézového svalu spôsobujúcu chronickú stuhnutosť ramien.

Vplyvom mierneho nadužívania, alebo nečakaného preťaženia sa z latentného spúšťového bodu môže stať aktívny spúšťový bod, ktorý vytvára predvídateľný vzorec prenesenej bolesti. Akonáhle sa latentný bod v hornej časti trapézového svalu zmení na aktívny, k stuhnutosti, ochabnutosti a omedzeniu rozsahu pohybu sa pridá hlboká obťažujúca bolesť, ktorá sa môže ťahať až hore po lebke smerom za ucho. Svaly, ktoré sa nachádzajú v zóne prenesenej bolesti, bývajú citlivé na dotyk. Táto citlivosť odoznie po odstránení spúšťového bodu.

Za najvplyvnejší faktor podieľajúci sa na premene latentných spúšťavých bodov na aktívne sa všeobecne považuje miera trénovanosti svalu. Svaly v dobrej kondícii sú menej náchylné k aktivácii spúšťových bodov ako ochabnuté. Aktívne spúšťové body sa pri dostatočnom odpočinku často samé navrátia do latentného štádia, ale bez priameho ošetrenia nedôjde k ich úplnému odstráneniu. Preto sa nám aj po rokoch môžu vracať bolesti.

Trigger pointy sa zvyknú v svale aj reťaziť. Svalstvo a orgány v ľudskom tele sú obalené fasciami. Celá fasciálna sieť je prepojená a spolupracuje, takže oslabením jedného svalu a stiahnutím jeho fascie sú iné svaly nútené kompenzovať jeho výpadok zvýšenou prácou. Ak sa spúšťavý bod neodstráni, aby sa nahradila funkcia ochabnutého svalu, iný sval sa musí napnúť a pracovať za neho, čím sa spúšťové body tvoria aj na ňom a tak vznikajú sekundárne spúšťové body. Takto sa reakcia šíri naprieč celým myofasciálnym systémom.

Príčinou vzniku spúšťových bodov môžu byť aj ochorenia vnútorných orgánov (hlavne srdca, žlčníka, ľadvín a žalúdka) alebo choroby či disfunkcie kĺbov (napr. artritída), ktoré kladú na okolité svaly nadmernú záťaž. Ďalšie dôvody vzniku spúšťavých bodov zahŕňajú dlhodobé znehybnenie svalu, jeho ponechanie v skrátenej polohe a emočná nepohoda. Spúšťavé body sa môžu vytvoriť aj v prípade, že tento sval leží v zóne prenesenej bolesti vyvolanej inými aktívnymi spúšťovými bodmi. Tieto potom nazývame satelitnými spúšťovými bodmi.

Každý spúšťový bod je zdrojom predvídateľného vzorca bolesti, ktorý je možný vyvolať stlačením spúšťavého bodu. Bolesť často nepociťujeme v mieste spúšťavého bodu, ale inde. Spúšťavý bod väčšinou vzniká mechanickým poškodením alebo preťažením. Najohrozenejšou skupinou populácie sú aktívny ľudia vo veku medzi tridsiatimi a pädesiatimi rokmi. Ale každý z nás si môže poškodiť sval aj nečakaným zlým našliapnutím, nedobrým dopadom pri bežnom skoku, spaním v nesprávnej polohe, prílišným náprahom pri podaní v tenise, vynesením veľkej krabice s knihami po schodoch, ale tiež dlhým sedením za pracovným stolom. Zoznam možných príčin vzniku spúšťavých bodov je nekonečný.

Mnohé spúšťové body sa nachádzajú na predvídateľných miestach, ale vzhľadom k možným rozdielnostiam vo fyzických dispozíciách je možno nájsť spúšťové body prakticky kdekoľvek v rámci akéhokoľvek svalu.

Zdroje: