Svalové poranenia môžu vzniknúť v dôsledku pôsobenia vonkajšej sily, alebo v dôsledku prekročenia svalovej elasticity. Tvoria približne tretinu všetkých zranení v športe, pričom každý štvrtý športovec v priebehu roka zažije svalové zranenie.
Základom väčšiny zranení je preťaženie nedostatočne trénovaného svalstva a nekoordinovaný pohyb medzi jednotlivými svalmi alebo aj medzi svalovými vláknami v rámci jedného svalu. Väčšina svalových zranení vzniká pri rýchlych štartoch, nárazových pohyboch, skokoch alebo nekoordinovaných pohyboch hlavne v týchto športoch:
športové hry (futbal, hádzaná, volejbal, basketbal)
atletika (bežci, skokani, vrhači)
športy s raketou (tenis, sqash)
silové športy (kulturistika, vzpieranie)
Kostrové svalstvo
Kostrové svalstvo sa skladá spravidla zo svalového bruška a šľachy, ktorou sa upína na kosť. Miesto spojenia kosti a svalu nazývame úpon alebo odstup. Odstup sa vždy nachádza v blízkosti turpu a úpon ďalej od trupu. Pri svaloch na trupe samotnom sa odstup nachádza v blízkosti hlavy a úpon ďalej od hlavy.
Pri dynamickej svalovej práci dochádza ku skráteniu svalu, pričom sa odstup a úpon k sebe približujú - izotonická kontrakcia (koncentrická a excentrická).
Ak sa odstup a úpon svalu k sebe približujú pričom sa sval skracuje bez zmeny napätia, hovoríme o izotonickej koncentrickej kontrakcii (napr. pri zhybe sa biceps pracuje koncentricky).
Ak sa pri svalovej práci odstup a úpon od seba vzdiaľujú, sval sa snaží tento pohyb spomaliť, hovoríme o izotonickej excentrickej kontrakcii (napr. ak sa spúšťame pri zhybe smerom dole, biceps tento pohyb brzdí).
Počas statickej svalovej práce sval nemení svoju dĺžku, alebo len minimálne - izometrická kontrakcia (napr. výdrž v zhybe).
Kostrové svalstvo je obalené svalovou fasciou a skladá sa zo svalových snopcov, ktoré sú tvorené veľkým množstvom svalových vlákien. Rozhodujúca časť svalového vlákna sa nazýva mikrofybrila, ktorá obsahuje kontraktilné časti, ktoré sa do seba zasúvajú - mikrofylamenty aktín a myozín.
Najmenšia jednotka mikrofybrily je sarkomér, ktorý je ohraničený tzv. Z-líniami a na ktoré sa upínajú aktínové filamenty, medzi ktorými v strede sarkoméru sa nachádzajú myozínové filamenty, ktoré sa svojími koncami zasúvajú medzi aktínové filamenty. Pri kontrakcii sa sval skracuje, myozínové filamenty sa zasúvajú medzi aktínové filamenty. Tento pohyb funguje tak, že myozínové hlavičky sa pripoja k aktínovým vláknam a ťahajú ich do stredu sarkoméry.
Jeden takýto pohyb však skráti sarkoméru len približne o 1 %. Počas maximálnej svalovej kontrakcie sa tento proces opakuje približne 50-krát. Kostrové svaly sa teda môžu teoreticky skrátiť o 50%.
Zdroj energie pre túto prácu predstavujú ADP (adenozíntrifosfát), ktorý sa tvorí pri spaľovaní tukov alebo cukrov a vápnik, ktorého zásoby sa nachádzajv uvoľnenom stave svalstva v tzv. sarkoplazmatickom retikule.
Vápnik je nevyhnutný pre spájanie myozínových hlavičiek k aktínovým vláknam, pomocou ATP sa zas tieto spojenia uvoľňujú.
Vo svaloch sa ešte nachádzajú tzv. svalové vretienka, ktoré slúžia ako snímače napätia svalu. Prebiehajú paralelne k svalovým vláknam, sú kratšie a skladajú sa z 3-6 svalových vlákien, v ktorých strede sa ale nenachádzajú žiadne kontraktilné elementy a nemôžu sa preto naťahovať. Pri natiahnutí svalu nemôže teda stred svalového vretienka tento pohyb nasledovať a reaguje hlásením natiahnutia CNS (centrám v mieche alebo v mozgu), ktorá reaguje ochrannou reakciou: skrátením svalstva, aby nedošlo k jeho pretiahnutiu.
Druhy športových zranení:
Svalový kŕč
Kŕče pravdepodobne vznikajú ako následok chemickej nerovnováhy v svalstve. Nedostatok horčíka napríklad vedie k zníženej produkcii ATP, ktorý sa považuje za "uvoľňovač" väzieb myozínových hlavičiek na aktín. Nemôže teda dochádzať k dostatočnému uvoľneniu spojení medzi aktínom a myozínom. Postihnuté svalové vlákna ostávajú skrátené, respektíve v kŕči. Ku kŕčom prispieva aj nedostatok drasíka, pretože draslík je zodpovedný za návrat svalu z aktívneho stavu do pokojovej polohy. Aj nedostatok vitamínov (hlavne skupiny B), môže zvyšovať náchylnosť svalov ku kŕčom. Kŕče sa často vyskytujú v noci, čo spočíva v tom, že svalové vretienka v prekyslenom, alebo chemicky nevyváženom prostredí svalstva reaguje pravdepodobne citlivejšie na natiahnutie svalu, takže už aj na najmenšie natiahnutie svalu v spánku svalové vretienka prehnane reagujú a sval sa dostáva do kŕča.
Terapia: Naťahovanie svalstva zovretého kŕčom nie je úplne bezproblémové, pretože také svalstvo je horšie prekrvené a tým je omedzená jeho schopnosť natiahnutia, čo môže spôsobiť natiahnutie svalu. Lepším riešením je elektrolytická rovnováha a uvoľňovanie svalstva teplom, alebo ľahkou povrchovou masážou.
Svalová horúčka
Svalová horúčka vzniká vtedy, keď dôjde k strate vnútrosvalovej alebo medzisvalovej koordinácie v dôsledku pohybov, na ktoré nie sme zvyknutý, alebo pri svalovej únave. Z toho vyplývajúce nekoordinované svalové kontrakcie vedú k mikroskopicky malým zraneniam vo svalových vláknach (roztrhnutie Z-línií v sarkoméroch), ktorých dôsledkom je viazanie vody (opuch) vo svalstve. Do priestoru medzi jednotlivými svalovými vláknami sa uvoľňujú látky vyvolávajúce bolesť, ktoré následne vedú k bolestivému reflexnému napätiu svalu.
Terapia: teplé kúpele, ľahké masáže, ľahká svalová záťaž. Prevencia: Pravidelný tréning - dobre trénované telo lepšie reaguje na excentrické svalové zaťaženie. Výklus po tréningu napomáha odstráneniu odpadových látok vznikajúcich pri svalovej práci.
Pomliaždeniny
Vznikajú pôsobením vonkajšej sily - našliapnutím, úderom alebo nárazom. Pri pomliaždeninách môže a nemusí dôjsť k poškodeniu tkaniva. Nepoškodené tkanivo vykazuje sčervenanie, opuch a bolesť. Tieto ale trvajú krátko a po pár minútach vymiznú. Pri poranení tkaniva vzniká Hematóm (modrina). Stupeň poškodenia je v rozpätí ľahkého poškodenia až k roztrhnutiu svalstva.
Terapia: Chladenie, polohovanie do vyššej polohy, kľud, kompresná bandáž. Akákoľvek forma masáže je škodlivá z dôvodu rizika zvápenatenia hematómu a treba sa jej vyhnúť!
Natrhnutie svalu
Typická pre toto zranenie je náhle vystreľujúca bolesť, charakterizovaná ako úder bičom, palicou alebo bodnutie nožom. Väčšinou nahmatáme v mieste pretrhnutia svalu priehlbinu, sprevádzanú opuchom pod alebo nad svalovým bruškom. Vždy sa vyskytuje tvorba výrazného hematómu.
Terapia: chladenie, kompresný obväz, polohovanie do výšky, tréningová pauza v závislosti od stupňa roztrhania svalu (celý sval/len niektoré svalové vlákna). Pri rozsiahlych natrhnutiach operácia.
Priamo po zranení tlakové obväzy namočené do ľadovej vody, ktoré meníme každých 20 minút. Túto procedúru vykonávame až do dĺžky šiestich hodín, potom sval obviažeme obväzom s masťou. Z ľahkým zaťažovaním svalstva začíname najskôr po dvoch týždňoch.
Po zraneniach či pri preťažení svalstva vznikajú tzv. spúšťové body, ktoré sú zdrojom ďalších problémov a bolestí svalov. Viac o nich v tomto blogu.
Zdroj: Thorsten Gehrke, Sportanatomie
