Mám trojročnú dcéru a občas sa bojím, aby aj z nej nevyrástol malý tučko. Aby sa niekde v puberte nevrhla do víru komplexov a neustálych diét a následkov, ktoré majú. Aby netrpela zdravotnými problémami z dôsledku nadváhy.
Sama nie som celkom chudá, vždy nám nejaké to kilečko navyše, ale aspoň som zdravá (prinajmenšom fyzicky) a mám celkom slušnú kondíciu.
Kojila som ju takmer do dvoch rokov. Prikrmovať som ju začala v čase, keď sa jej prerezávali prvé zúbky, čiže okolo pol roka. Už vtedy som bola, ako takmer každá matka, posadnutá zháňaním informácií, čo by také dieťa jesť malo, čo v žiadnom prípade nie. Lenže aj v tomto sa literatúra, až na pár zásad, rozchádzala. Aby som neskončila ako nejaký ortorektik (človek posadnutý zdravým stravovaním) a nerobila si z dieťaťa pokusného králika, vyselektovala som to na intuíciu a knihy od jedného českého lekára.
A dalo by sa povedať, že som svoje skúsenosti zhrnula takto.
Nechajme deťom slobodu- v tom, koľko zjedia. Moja dcéra má dni, kedy jej chutí viac a dni, kedy zje na večeru zopár lyžíc polievky a viac do nej nedostaneme. Občas sa obávam, že pôjde spať hladná a bude sa potom v noci budiť, ale čuduj sa svete, ešte ani raz sa v noci nezobudila s hladom. Deti vedia svoje telo a potreby vnímať lepšie ako my, len ich časom „pokazíme", vnútime im svoje zvyky a otupíme ich intuíciu. Nechce jesť? Pokiaľ to nesúvisí s chorobou alebo inou vážnou príčinou (čo každý dobrý rodič rozozná) nenúťme ho. Samé si povie koľko.
Byť príkladom- ťažko vysvetlíte svojej ratolesti, že ten ružičkový kel s brokoličkou je vynikajúce a chutné jedlo, keď my máme na tanieri vyprážaný rezeň so šalátom a pri spomínanej kombinácii pri jej príprave krčíme nosom. Deti sa učia. Aj to, čo jesť. Ak chceme, aby dieťa jedlo zeleninu a ovocie, jedzme zeleninu a ovocie. Našťastie u nás je zelenina a ovocie na dennom poriadku, takže ani dcéra nemá problém. Ak nás dieťa vidí jesť jablko a vždy budeme mať doma ovocie na stole dostupné, je malá pravdepodobnosť, že ho bude odmietať. Ale doprajme dieťaťu aj možnosť výberu. Niektoré chute môžu byť preň skutočne veľmi zlé. Nenúťme ho za každú cenu. Zistime, čo mu chutí najviac a to mu doprajme.
Kvalita- chceme aby dieťa jedlo mäso? Tak mu dajme mäso a neutešujme sa tým, že sme kúpili chutné páročky, alebo šunčičku a že sme si tým splnili povinnosť. Každý trochu ostrieľanejší spotrebiteľ číta zloženie mäsových výrobkov a preto dobre vie, že párky a často ani šunka veľa mäsa neobsahujú. Pardón, párky takmer nikdy neobsahujú kvalitnú živočíšnu bielkovinu. Nebyť koží a slaniny, tak je to, obsahom múky a rastlinných bielkovín, strava pre vegetariánov. Ani so šunkami to na našom trhu nie je žiadna sláva, dokonca ani s tými ktoré sú uvádzané ako vhodné pre deti. Ja osobne som našla len jeden výrobok, kde je obsah mäsa blížiaci sa k 90% výrobku. Lenže obsahom „éčok" (predovšetkým konzervantov a ochucovadiel) to nie je vyhovujúce. Isto, môžeme sa baviť o tom, že „éčka" sú takmer vo všetkom. Lenže nie je „éčko" ako „éčko", ale to by bolo na samostatný príspevok. Ale isté je, že strava zložená z kvalitných surovín je základom stravy pre dieťa. Prosím, aby teraz niektoré ženy hneď nevyskakovali od zlosti, ale podľa mňa, kvalitná domáca strava a domáce varenie je pre dieťa vždy najlepšou alternatívou, s výnimkou príkrmov pre celkom malé deti. Uvariť za tri lyžičky napríklad mrkvičkového príkrmu pre dieťa, ktoré sa ešte len učí na pevnú stravu, je náročné a iste aj neekonomické.
Nepreháňajme to- aj mňa niekedy až tak dvíha, keď mi svokra povie, že kŕmila moje dieťa párkami a ako jej chutili. Isto, má tri roky a zje aj párky, keď ich vidí jesť aj iných. A to nehovorím, ako rada chodí s „režňom" v ruke u mojich rodičov. No a ja sama jej kupujem sem tam zmrzlinu, čokoládku. Ak nás všaj zdravé stravovanie posadne a my začneme svojmu dieťaťu všetko zakazovať, dosiahneme pravý opak. Presne to bude chcieť jesť. Sladkosti, bublinkové nápoje plné chémie(ešte šťastie, že tú našu bublinky „štípu" takže ja celkom škodoradostne pozerám, ako pľuje okolo seba, keď sa jej to niekto snaží nanútiť), párky, čipsy, hranolky, mastné, ťažké a neviem ešte aké. Radšej nech si to občas dá. Pokiaľ ale doma naše zásoby nie sú zložené prevažne z presne takých vecí, nič sa nebojme. Ešte sa mi nestalo, aby sa dcéra dožadovala jesť niečo iné, ako to, čo je práve na stole.
Hýbme sa- celá rodina. Von, na preliezky, prechádzky, výlety, bicykel. Pohyb zabezpečuje nie len fyzickú, ale aj duševnú pohodu. A keď sa vykonáva aspoň občas v rámci rodinných akcií, tak to zlepšuje aj vzťahy. Znovu. Byť príkladom. Je kontraproduktívne vyhnať dieťa od počítača len preto, aby sme sadli zaň my a venovali sa, napríklad, písaniu blogových príspevkov. Darmo ho budeme posielať von. Akurát si tak presadne pred televízor. Vypnime. Vyrazme von. Ale pri trojročných deťoch je to aj nevyhnutnosť. Treba ich „vybehať". Kto to pozná, vie o čom hovorím. Naučme deti a aj seba relaxovať aktívne. Viem, že v dnešnej dobe mnoho rodičov poukazuje na finančnú situáciu, že si nemôžu dovoliť deťom platiť športové krúžky a často nie je čas na vozenie detí na aktivity, ale taká prechádzka, alebo návšteva plavárne, či detského ihriska, až tak veľa nestoja. Je to o tom, či sa nám chce.
O škodlivosti nadváhy a obezity asi ani netreba písať. Vieme, aké následky môže mať na dospelého človeka, ale v prípade dieťaťa to môžu byť zdravotné problémy veľmi vážneho charakteru, ktoré poznačia jeho celý ďalší život.
