Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Diana Ďurinová

Diana Ďurinová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Člen literárneho klubu Poet v Prievidzipráce zvyknem podpisovať dievčenským menom Laslopová Zoznam autorových rubrík:  PoéziaPrózaliterárne akcievýlety, relax, akcie- tipySúkromnéNezaradené

Nezaradené

Tak mi treba

Diana Ďurinová

Tak mi treba

Vo februári som mala možnosť byť na jednej akcii v Bratislave (anime show a game expo).  Okrem toho, že na tejto udalosti mať cez tridsať a byť oblečený v tričku a rifliach znamenalo vytŕčať z radu, som si uvedomila svoj jazykový handicap. Niečo z angličtiny viem. Občas sa pristihnem, že pri filmoch, ktoré dobre poznám (napríklad Hviezdne vojny) už ani nesledujem titulky. Dalo by sa povedať, že čo to rozumiem, ale veľa toho nenahovorím. Teda po anglicky.

  • 27. máj 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 326x
  • 7
Máta ma, stále máta...

Diana Ďurinová

Máta ma, stále máta...

Je známa vec, že na  všetko exituje mnoho názorov, alebo teórií. Platí to aj o strachu.  Raz som čítala, že strach máme vrodený. Že je to základný inštinkt, ktorý pokračuje pudom sebazáchovy a umožňuje nám prežiť. Iní vedci zastávajú názor, že strachu sa učíme. Postupne od rodičov, okolia, na základe vlastných skúseností. Nech je ako chce, strach je našou neoddeliteľnou súčasťou.

  • 27. máj 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 875x
  • 3
Iluzionista

Diana Ďurinová

Iluzionista

Každý z nás má v sebe niečo, čo nás sprevádza bez toho, aby sme na to mali vplyv. Každý z nás si v sebe nosí svojho kúzelníka. Aj keď slovo iluzionista je presnejšie, pretože kúzelník kúzli, ale iluzionista pracuje s ilúziami, predstavami. Alebo so skutočnosťou, ktorá je ako odraz na vodnej hladine. Je to náš mozog. Ešte ani v dnešnej dobe nevieme o tomto svojráznom autonómnom svete priveľa, hoci skúmanie mozgu, jeho činnosti a vplyvu na náš život sa teší v poslednej dobe veľkej popularite. Očakávam každú novú informáciu o výskume mozgu, aby som ho mohla považovať za sofistikovanejší stroj. Čo ma ale prekvapilo, bol jeden článoček.

  • 26. máj 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 849x
  • 0
Aké požičaj...

Diana Ďurinová

Aké požičaj...

Včera ráno som šla do práce pešo. Nastala taká správna konštelácia hviezd, kedy som okrem seba nemala na starosti nikoho iného. Do vrecka som si šupla mp3 prehrávač a pridala sa k zástupu anonymov, ktorí si so slúchadlami na ušiach kráčajú svoj život a pri tom nečujne pohybujú perami, keď si v duchu pospevujú to, čo práve počúvajú.  V mestskom parku som sa rozhodla vymeniť hudbu za drozdy. Nadýchla som sa vône kvitnúcej bazy a tvárila sa, že som intelektuál, ktorý si dokáže, na rozdiel od iných, vychutnať prírodu (alebo aspoň jej napodobeninu), že namiesto decibelov si do uší púšťam vtáctvo. Dokonca som spomalila tempo. Park prechádza popri základnej škole. Niekde na chodníku, medzi kríkmi bola ukrytá skupinka žiačikov. Zaregistrovala som ich a pousmiala sa. Deti. Na zlomok sekundy mi prebleslo hlavou moje vlastné detstvo plné kovbojov a indiánov, troch mušketierov, naháňačiek na bicykloch, hrania sa s hlinenými guľkami, céčiek...  „Hej, nemáš zapaľovač?“ Tenký, ešte nezarastený detský hlas ma vyrušil z môjho vychutnávania.

  • 26. máj 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 750x
  • 2
SkryťZatvoriť reklamu