Peter Ďuroška
Odovzdávame vôňu a dych života
Príbeh o jednej starej žobráčke v Paríži hovorí, že vždy sedávala na tom istom mieste, mlčiaca a nehybná ako kameň. Nikdy nepozerala na žiadneho dobrodinca a nikdy nikomu ani nepoďakovala. V rušnom meste korzovalo okolo nej mnoho ľudí. Denne popri nej prechádzal aj básnik Rilke s priateľkou. Ona starene zakaždým dala nejakú mincu, ale básnik jej nedal nič. Na otázku priateľky, že prečo odpovedal: „Treba jej dať niečo pre srdce, a nie len pre ruku.“ Za určitý čas daroval žobráčke ružu. Vtedy sa stalo niečo neočakávané. Pozdvihla svoje unavené oči, na tvári sa jej zjavil nesmelý úsmev, vstala, s vďakou pobozkala dobrodincovi ruku a rýchlo odišla. Objavila sa až po týždni, opäť nehybná a nemá na svojom mieste ako predtým. Na otázku Rilkeho priateľky, že z čoho žila táto žena celý týždeň odvetil: „Z ruže, z daru srdca.“
