Predseda Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov (SAZPŠ), zvolený 8. decembra 2018, poslanec Obecného zastupiteľstva v Rosine, zvolený 10. novembra 2018, učiteľ náboženskej výchovy v ZŠ s MŠ Rosina, inak teológ a obyčajný pútnik, ... ktorý iba prechádza po tejto zemi a hľadajúci pravdu o sebe a o živote, nadovšetko to, čo je krásne, dobré, zmysluplné a hodnotné pre spásu duše - vlastnej i jemu milovaných osôb ... na pozemskej ceste smerujúcej do večnosti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Po vydarenom májovom medzinárodnom sústredení reprezentácií z krajín Slovensko, Česko a Poľsko sa hráči z oddielu nevidiacich a slabozrakých športovcov OŠK Rosina pripravujú na Majstrovstvá Európy v Taliansku.
Do obdobia adventu nádherne zapadá príbeh o návšteve Alžbety, ktorej bola Panna Mária príbuznou. Mária sa ponáhľala do hornatého judského kraja. Išla skoro 150 km cesty, aby potešila svoju tetu.
V dňoch 27. až 29. novembra sa v Kultúrnom dome v Rosine uskutočnili Majstrovstvá Slovenskej republiky v aplikovanom stolnom tenise pre zrakovo postihnutých, a to v kategóriách jednotlivcov – muži a ženy.
Prípravka OŠK Rosina má za sebou prvý vydarený rok svojej existencie. Keď sme sa na jar tohto roku rozhodli pre naše deti v obci Rosina niečo prospešné urobiť, tak nikto nemohol tušiť, čo nás to vlastne čaká.
V utorok 28. apríla 2015 sa uskutočnila v našej farnosti Rosina kanonická vizitácia otcom biskupom Mons. Tomášom Galisom. Spolu s miestnym pánom farárom Stanislavom Vnukom bol vopred pripravený celodenný program návštevy najvyššieho duchovného pastiera Žilinskej diecézy. Ten najprv vizitoval dekanátne farnosti, teraz prišli na rad farnosti, v ktorých pôsobia zástupcovia jednotlivých dekanov. Farnosť Rosina v súčasnosti spadá pod Rajecký dekanát, no nie je tomu tak dávno, keď bola súčasťou Žilinského dekanátu. Od vzniku Žilinskej diecézy v roku 2008 po novom územnom členení slovenskej cirkevnej provincie patrí natrvalo do dištriktu Rajec.
V piatok večer sa v Rosine stretli zrakovo znevýhodnení priatelia, športovci, ich sprievodcovia, asistenti, rozhodcovia a pomocníci. Servisní pracovníci a dobrovoľníci v miestnom kultúrnom dome rozložili hracie stoly na aplikovaný stolný tenis pre slabozrakých a nevidiacich hráčov, aby sa tu v sobotu 30. augusta mohol konať medzinárodný turnaj v showdowne.
V sobotu 23.augusta sa zišli delegáti na celoslovenskom sneme Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Plénum SNSŠS sa konalo v Poprade v kongresovej sále hotela Tatra. Po prvýkrát sa na jeho rokovaní zúčastnili aj členovia oddielu nevidiacich a slabozrakých športovcov z Obecného športového klubu Rosina.
1. mája, na sviatok svätého Jozefa, robotníka, sa uskutočnila ďalšia spoločná púť farnosti Rosina v Roku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky nášho slovenského národa. Po Šaštíne tentokrát opäť do posledného miesta zaplnený autobus smeroval k najstaršiemu pútnickému miestu na Slovensku, a to do Marianky. Pokiaľ niektorí sviatok práce oslavovali prácou na poli, v záhrade, či na stavbe alebo ako náš šofér autobusu, tak my sme pre zmenu putovali a urobili si duchovný program.
Pred týždňom sme s manželkou a spolupútnikmi z farnosti Rosina v rámci ďalšej farskej púte konanej pri príležitosti Cirkvou vyhláseného Roku viery navštívili pútnické miesto na Morave – Velehrad. Miesto, kde podľa názoru niektorých historikov žil, zomrel a je aj pochovaný svätý Metod, starší z bratskej dvojice apoštolov starých Slovanov. Jeho hrob sa však dodnes nenašiel. Nádherný chrám, ktorý sa skvie takou výzdobou, architektúrou, maľbami, oltármi, sochami, drevorezbami, ornamentmi, akoby bol vstupnou bránou do neba. Prítomnosť niečoho, čo tu človeka presahuje, pomenoval i český kardinál Tomáš Špidlík, ktorého telesné pozostatky sú uložené v sarkofágu za hlavným oltárom baziliky minor (menšej). Keď slnečný jas preniká do vnútra kláštorného kostola cez okná a múry okenných vitráži lemuje svetlo rozmanitých farieb, tak celý priestor dýcha atmosférou živej prítomnosti Boha.
Od nedele sa v našej farnosti konajú ľudové misie pod vedením pátrov misionárov z Kongregácie Misionárov Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie. Menovite sú to dôstojní páni Rastislav Mikloš a Ľuboš Václavek, ktorí v súčasnosti pastoračne pôsobia na Živčákovej hore pri Turzovke. Vo farnosti Rosina sa ľudové misie nekonali už veľmi dlhú dobu. Posledné dvoje známe sú ešte z čias účinkovania pána farára Antona Piterku v rokoch 1943 a 1945. Tieto misie veriacim pripomína misijný kríž, ktorý stojí z čelného pohľadu vľavo od farského kostola. Takže po dlhých sedemdesiatich rokoch máme opäť možnosť zažiť niečo zvláštne, historické, čo sa zapíše natrvalo do „historie domus“, teda do dejín miestnej farnosti.
Veľkonočné víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou je jedinečným základom kresťanskej viery a zároveň existenčným posolstvom nádeje na večný život. Zmŕtvychvstanie Pána je radostnou zvesťou, ktorú už takmer dvetisíc rokov ohlasuje Cirkev od čias apoštolov. Je radosťou, ktorú nám po vzkriesení Spasiteľa už nikdy nikto nevezme. Po svedectvách apoštolov, ktorí za túto Božiu vec položili vlastné životy, je v historickej štafete rad na nás, aby sme dokazovali spásonosné zameranie a poslanie prvých kresťanov. Hoci v dnešnom svete zaznievajú oveľa častejšie ako v minulosti slová z evanjelia: „Niet ho tu“.
Je Veľký piatok a my kresťania máme zrak upretý na kríž viac ako inokedy. Hľadíme na ukrižovaného Spasiteľa, ktorý obetuje svoj život ako výkupné za nás hriešnikov. Bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. Pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili. Aspoň toľko treba spomenúť z dnešných liturgických obradov. Nadprirodzené náboženstvo to nie sú veci, ktoré my konáme pre Boha, ale to sú znamenia spásy, lásky, veľkodušnosti, obety a odpustenia, ktoré Boh koná pre nás. Nie sme veriacimi preto, že milujeme Boha, ale práve naopak preto, lebo Boh miluje nás.
Zelený štvrtok je pre veriacich kresťanov katolíkov spomienkou na ustanovenie sviatosti lásky – Eucharistie a tiež sviatosti služby, teda sviatosti kňazstva. Obe sviatosti veľmi úzko súvisia, vlastne jedna bez druhej by nemala opodstatnenie, jedna podmieňuje druhú.
Detstvo našich detí by malo byť obdobím plynulého rastu a postupného vývoja, ako telesného tak aj duševného. Veľmi potrebné zo strany nás rodičov je urobiť veľa pre to, aby sa deti cítili skutočne bezpečne. Samotné deti podstatne vplývajú na výchovu vlastných rodičov. Tak ako rodičia vychovávajú deti, tak sú rovnako aj oni sami akoby ďalej vychovávaní svojimi ratolesťami. Je to akási forma súvzťažnosti a vzájomného súžitia. Rastieme spolu s deťmi a vzájomne si rozvíjame psychickú úroveň bytia. Síce každý na svojom stupni bytosti ľudského jedinca, teda na rôznej duchovnej výške a telesnej rovine, ale napredujúc v rozvoji detských schopností, vlastností, vo výchove, v dozrievaní až k úplnej zrelosti dospelého človeka.
Dnes je popolcová streda, alebo inak nazývaná škaredá. Tento názov pochádza zo starodávneho zvyku značenia čela veriacich popolom so slovami: „Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš!“ Alebo: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ Na znak pokánia. Popol výstižne naznačuje pominuteľnosť pozemských vecí a krehkosť ľudského života.
V dňoch 13. až 19. februára budeme aj na Slovensku prežívať Národný týždeň manželstva (NTM). Heslom tohtoročnej kampane je slogan: „Láska je najgeniálnejšia myšlienka srdca.“
Prekvapujú vás mená zverejnené v kauze Gorila? Niektoré vôbec nie, pri niektorých to však veľa znamená. Zatriaslo sa nimi a v nás takisto poriadne zarezonovali. A to pre prípad, aby sme nestratili pamäť, vlastnú i kolektívnu, celospoločenskú. Platí to najmä pre tie persony, ktoré sme v minulosti volili, ba poniektorí ich dokonca aj krúžkovali.
Keď som bol ešte študentom videl som životopisný film o Ježišovi Nazaretskom. Film končil záberom ako Ježiš vystupuje do neba. Kamera zo zeme snímala stúpajúcu postavu Krista do výšky a potom sa zamerala už len na ľudí sledujúcich nanebovstúpenie zdola. Jedno dieťa, ktoré s nami film takisto pozeralo, na túto scénu zahlásilo: „Prečo nám ukazujú tých ľudí na zemi, ja chcem vidieť Pána Ježiša ako ide do neba.“ Tento príbeh ma napadol v súvislosti s dnešným kresťanským sviatkom Nanebovstúpenia Pána. To malé dieťa malo v podstate zo svojho uhla pohľadu pravdu. Načo nám niekto ukazujete ľudí, ktorých znovu uvidíme, či stretneme v bežnom živote hocikedy a ešte mnohokrát. My chceme vidieť Ježiša, ktorý vystúpil na nebesia. My, vtedy starší, sme sa nad počudovaním toho dievčatka iba pousmiali, ale mne ostalo hlboko vryté do pamäti. Dnes, keď som si po dvadsiatich rokoch na túto príhodu spomenul, môžem dodať iba svoje skromné vysvetlenie. Kristus odišiel do neba a my sme tu zostali. Ten záber z filmu bol v konečnom dôsledku veľavravný.
Pre každého jednotlivca je život nezaslúženým darom s nevyčísliteľnou hodnotou. Je na samotnom človeku ako ho zúročí. Dokázať to je jedným zo základných aspektov ľudského bytia a našej pozemskej existencie. Čas života v kruhu svojich detí je pridanou hodnotou k vlastnému životu rodičov. A hoci je výchova tou najťažšou úlohou, oplatí sa žiť pre zmysel, ktorý sama sebou dáva v pokračovaní generácií našich otcov a pradedov. Rozrastajú sa tým konáre stromu každého rodokmeňa. Svätý Tomáš Akvinský sa vyjadril: „Ľudský život je dobro dané od Boha“. Jeho zmysel je radovať sa z neho samotného a robiť ho krajším pre každú jednu ľudskú bytosť. Podľa filozofa Senecu sa musíme učiť žiť po celý náš život. Ľudský život je skutočne krásna vec. Každý má poslanie splniť svoju vlastnú životnú úlohu. Hľadanie zmyslu života môže byť pre človeka tým najkrajším životným zmyslom. Lebo ten si musí objaviť každý sám za seba a pre seba. Napokon život obsahuje najväčšie bohatstvo v medziľudských vzťahoch, v autentickom prežívaní nespočetného množstva zážitkov, v pozitívnom prístupe a zmýšľaní, v ušľachtilých citoch lásky pri rozmanitých stretnutiach a rôznych priateľstvách.
V každom jednom novonarodenom dieťati cítime naplnenie samej podstaty života. Ono zmení naše životy v rodine od základu, naše zaužívané zvyky a spôsob existencie. Do všetkého vkladá čosi úplne nové, nepoznané, neobjavené. Každé dieťa prichádzajúce na tento svet je dôkazom toho, že Boh ešte nestratil dôveru v človeka. Dáva nám ďalšiu (koľkú už?) šancu, aby nás polepšil - bytostne i vzťahovo, v spoločenstve rodiny. Až keď človek na vlastné oči uvidí zrod nového človiečika pochopí, že život má ukrytý zmysel v jeho pokračovaní, lebo každé dieťatko je cennejšie než všetko bohatstvo i divy sveta, ba i celého vesmíru. Veď v takýchto deťoch máme stelesnené akoby nadpozemské stvorenia, sťaby anjelské bytosti. Až keď má človek vlastné dieťa pochopí, koľko toho dlhuje svojím rodičom, hoci rodičov si nevyberáme. S dieťaťom musíme mať vždy len a len dobrý úmysel, vždy a všade s ním spravodlivo zaobchádzať. S básnikom môžeme vyznávať - „ v žiari hviezdy rozžala láska sviatky, jak svieca horiaca sú otcovia a matky.“ Veru, niet ničoho cennejšieho pre rodinu ako je nádej novej rodiacej sa nevinnej bytosti. Deti sú pre rodičov akýmsi mostom do neba na tŕnistej púti zvanej život.
