Na úvod len rýchlo spomeniem, že architektúra je odbor, ktorý sa obyčajne vo svete študuje 6 rokov. Následne je potrebné získať pár rokov praxe (na Slovensku sú to 3 roky), po ktorých sa môžete stať autorizovaným architektom. Samozrejme až po zložení skúšky a predloženia svojho portfólia. Z mojich skúseností je rozdiel vo výbere školy minimálny (mám na mysli školy v Bratislave, Košiciach, Brne, Prahe a vo Viedni) a váš daľsí osud závisí hlavne od praxe, ktorú máte popri škole a po nej. Ani jedna škola vás dokonale nepripraví na prekážky v reálnom živote a preto prax počas štúdií je veľmi vítaný doplnok.
V diskusiách sa objavili veľmi zaujímavé "postrehy zo života" a pripomienky k práci architekta. Drvivá väčšina z nich bola natoľko odtrhnutá od reality, že som aj váhal, či sa ľudia, ktorí do diskusie prispievali, niekedy stretli s naozajstnou odbornou prácou. A tým teraz nemyslím len architektúru, ale hocijakú inú multidisciplinárnu prácu. Áno - architektúra je multidisciplinarna práca/veda/umenie/... nazvime to ako len chceme. Uvediem nateraz jeden nazorný príklad interiérového projektu, ako sa štandartne postupuje od podpísania zmluvy po odovzdanie objektu klientovi. Opíšem stav, kde do procesu vstupujú takmer všetky zložky, ktoré môžu participovať na projekte. (a vopred sa ospravedlňujem za dĺžku nasledujúceho textu)
Vynechajme tender, kde sa klient rozhoduje na základe svojich slobodných požiadaviek, komu zadá daný projekt. Zvyčajne je to kombinácia cenovej ponuky, zvučného mena architektonickej firmy, jej skúsenosti a prítomnosti jej pobočky v danej lokalite. Klient by rád získal nové priestory pre svoju firmu, ale ešte nevie presne kde. Tu prichádza ním vybraný Project Manager a začína sa robota. V spolupráci s Realitnou Agentúrou sa vyberie niekoľko vhodných objektov, ktoré sú pre klienta zaujímavé svojou polohou, cenou, kvalitou a pod. Architekt spolu s Inžiniermi (častokrát je to jedna inžinierska spoločnosť, ktorá zabezpečuje celý inžiniering) si obídu dané objekty, získaju informácie od majiteľov budov a vypracujú tzv. Due Diligence dokument (niekedy sa nazýva aj Feasibility Study). Je to akási správa o stave objektu z pohľadu architektúry, inžinierskych sietí, konštrukcie, celkovej efektivity, možnosti rozvoja, buducích zmien a pod. Podľa tohto výsledku sa klient rozhodne, ktorej budove dá prednosť a kde si rozloží svoje budúce sídlo/pobočku/... .
Ďalším krokom je tzv. Concept Design. Po slovensky azda architektonická koncepcia. V nej sa architekt snaži uchopiť predstavy klienta a jeho požiadavky, ako priestorové, tak aj vizuálne. Zvyčajne to znamená ukázanie relevantných, už zrealizovaných, príkladov. Na ich základe a krátkej diskusie s klientom je možné relatívne ľahko rozpoznať budúce smerovanie projekta. Či si zákazník praje použiť moderné materiály, alebo tiahne ku tradícii. Či má rád novátorské priestorové riešenia, alebo radšej klasické. Či by chcel nejakým akcentom svojich klientov ohromiť, alebo radšej vzbudiť zdanie skromnosti, atď. Nasleduje niekoľko konceptuálnych štúdií, ktoré ukážu priestory v hrubých obrysoch s ukázaním zonácie a s naznačením dôležitých momentov. Už v tejto fáze architekt začína spolupracovať s inžiniermi a inými odborníkmi (napr. požiarny konzultant, alebo cenový poradca), aby si bol istý, že koncepcia nebude odtrhnutá od reality. Nemalo by napríklad zmysel predviesť nadšenému zakazníkovi koncepciu krásneho otvoreného schodiska cez štyri podlažia, keď je to v danom prípade, z bezpečnostného hľadiska, absolútne vylúčené a v realite by muselo byť oddelené od ostatných priestorov protipožiarnými priečkami. Výsledkom koncepcie bývajú obyčajne vybrané jedna-dve alternatívy, s ktorými sa pracuje ďalej vo väčšom detaile v štádiu Schematic Designu.
Schématický Dizajn býva ďalším krokom v procese projektovania. Je to už relatívne podrobne zvládnutá štúdia, v ktorej sa prezentuje hlavný pôdorys s rozmiestnením nábytku (general arrangement + furniture plan) a tiež aj výkres stropov (ceiling plan). Zahrnuté bývajú aj schématické rezopohľady, typické detaily, predbežný prehľad použitých materiálov a zariadení, ale hlavne pekné vizualizácie, na ktoré sa klient teší asi najviac. Spolupráca s ostatnými odborníkmi je v tejto fáze veľmi potrebná, pretože celkové riešenie priestoru musí zodpovedať realite. Klient totiž častokrát svojim podpisom na vytlačených pôdorysoch, vizualizáciach a paneloch s ukážkami skutočných materiálov, potvrdzuje konečný vzhľad interiérov. Tieto sa tiež potom stávajú rozhodujúcim argumentom v "boji" s generálnym dodávateľom (viď nižšie). Preto je v záujme architekta predviesť čo najrealistickejší obraz budúceho diela, ktoré klient očakáva aj v skutočnosti.
Nasledujúci krok nebýva pri každom projekte, ale ja osobne som sa s ním stretol v približne polovici mojich projektov. Je to Tenderná Dokumentácia (dakedy sa namiesto nej robí Detail Design). Takúto fázu už môžme považovať za realizačný projekt (Working Documentation), avšak menej detailnú a urcenú ako dokumentáciu pre výber generálneho dodávateľa, ktorý na základe poskytnutých informácií môže celý projekt naceniť a určiť dobu realizácie. Tento komplekt obsahuje takmer všetky náležitosti WD, ako sú hlavný pôdorys (General Arrangement), výkres stropov (Ceiling Plan), výkres podláh (Floor Plan), výkres povrchov (Finish Plan), výkres nábytku (Furniture Plan), výkres demolácií (Demolition Plan), výkres zástrčiek (Sockets and Switches Plan), plán evakuácie (Evacuation Plan), výkres dverí (Doors Drawing), výkres detailov (Typical Details), zadanie na vypracovanie projektu neštandartného nábytku (Bespoke Joinery Design Brief), potom výkresy pohľadov, rezov a rezopohľadov pre všetky miestnosti a zóny, a k tomu prislúchajúce spisy/tabuľky materiálov, zariadenia, nábytku, svietidiel, dverí, zámočníckych prác, atď. V tejto fáze si prácu bez koordinácie s ostatnými odborníkmi neviem ani predstaviť. Ak sa má dodrzať odsúhlasená vízia architekta, tak zapojenie a koordinácia všetkých relevantných zložiek do projekčného procesu je viac než nevyhnutná.
Realizačný projekt sa v mnohom podobá na tendernú dokumentáciu, len je oveľa viac detailný a zvyčajne má aj iný formálny vzhľad. Tj. taký, ktorý dané miestne úrady príjmu ako oficiálny dokument v prípade, že je interiérový projekt rozsiahly natoľko, aby potreboval vyjadrenia a súhlas príslušných úradov. Stáva sa to v prípadoch, keď sa nejakým spôsobom zasahuje do konštrukcie budovy, upravuje sa vzhľad fasád, a podobne.
Ako finálna fáza býva Site Support, čiže autorský dozor. Táto časť projektu je najmenej obľúbenou, pretože v tejto fáze sa väčšinou mení náš projekt k horšiemu. Dátum ukončenia prác na objekte býva totiž fixný a my v mnohom závisíme od generálneho dodávateľa, ktorý, keď premešká prvé termíny, tak potrebuje od nás odsúhlasiť zámeny mnohých materiálov, nábytku a pod. Dodávacia lehota dva mesiace, pre materiály a zariaďovačky vyššej triedy, je štandartný čas. Stáva sa, že v tejto fáze k nám prichádza dodávateľ a prosí odsúhlasiť dostupnejšiu zámenu (rozumej menej kvalitnú z miestneho trhu), pretože inak by nestíhal svoje termíny. Takisto v tejto faze sa riešia nedostatky, ktoré vznikli v projekte (či už architektonickom, či inžinierskom), resp. ktoré vznikli priamo na stavbe. Tu platí staré známe, že len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. Nikto nie je neomylný a menšie, či väčšie kiksy sa vyskytnú všade. Dôležitá je ale promptnosť a ochota operatívne riešiť vzniknutý problém. Oficiálne vysiela dodávateľ tzv. RFI dokument (Request For Information), v ktorom opíše stručne problém a do niekoľkých dní očakáva jeho riešenie. Celkovo táto posledná fáza nebýva veľmi tvorivá, architekt zvyčajne počas nej pracuje súbežne už na prvých fázach ďalšieho projektu, ktoré sú omnoho zaujímavejšie.
Čiže takto nejako vyzerá obyčajný interiérový projekt, keď sa ho chopí zodpovedná firma/architekt. Záverom dodám, že vyjadrenia niektorých diskutérov, ako "keby stavali mosty architekti, tak im to celé padne" sú vyslovene mimo misu. Mosty "stavajú" stavebné firmy. Ak mal náhodou diskutér na mysli to, že architekt navrhne most, ktorý "padne", tak je mimo misu tiež, nakoľko projekt na stavbu takého mosta obsahuje okrem časti A (A = architektúra) aj mnoho iných častí ako sú statika, inžinierske siete, bezpečnosť, atď. Takisto viaceré tvrdenia, ako "architekt si nakreslí projekt a potom sa inžinieri chytajú za hlavu" su vyslovene absurdné. V živote som sa nestretol s projektom, kde by si architekt "nakreslil" projekt len tak z konceptu do stupňa RP (realizačný projekt) a až potom ho odovzdal ďalej inžinierom. Za prvé, architekt by si mohol byť istý, že jeho zámer bude radikálne zmenený do nepoznanej podoby. Za druhé, celková doba projektovania by sa natiahla asi na dvojnásobok času v dôsledku hory post-projektných zmien. Za tretie, nie je v umýsle žiadneho poriadneho architekta, aby vytvoril nerealizovateľný projekt, ktorým utrpí jeho profesionálna reputácia. Spolupráca s ostatnými odborníkmi je nevyhnutná a časovo a cenovo, pre všetky zúčastnené strany, výhodná - a vo väčšine prípadov aj zákonom podmienená.
Želám všetko dobré a šťastnú ruku na výber poctivého architekta, inžiniera, dodávateľa a staviteľa!
