Krajinu vychádzajúceho slnka som navštívil celkom trikrát, dovedna som tam strávil necelého pol roka, počas ktorého som postupne precestoval všetky štyri najväčšie ostrovy (Honšu, Hokkaido, Kjúšu, Šikoku) a niekoľko menších. Cestoval som vlakmi, autobusmi, loďami, električkami či lanovkami, a prenocoval v nespočetných hosteloch, hoteloch, ryokanoch, či podnájmoch. Nevypisujem to tu preto, aby som sa chválil, ale aby som dal váhu tomu, že mám dostatok dát, skúseností a informácií nato, aby som sa s vami o ne podelil a pokúsil sa odpovedať na fundamentálnu otázku, koľko stojí precestovať Japonsko? Preto či už patríte medzi tých, ktorí váhajú ísť do Japonska na vlastnú päsť, či so skupinovým zájazdom, tento článok by vám mal pomôcť rozhodnúť sa ako ísť, kedy, ale hlavne za koľko a na koľko.
Keď sa ľudia okolo mňa dopočuli, že sa chystám v priebehu jedného roka do Krajiny vychádzajúceho slnka už druhýkrát za sebou, reagovali zväčša podobne, „a ty si vykradol banku, alebo čo?“ Načo som zasa ja musel vždy rovnako znova a znova vysvetľovať, že môj výlet ma s najväčšou pravdepodobnosťou vyšiel v priemere na deň ďaleko menej, ako ich dovolenka v Chorvátsku. Na Slovensku všeobecne panuje mylná predstava, že čím cestujeme ďalej, tým priamo úmerne stúpa čiastka, ktorú v súčte za takúto cestu utratíme. Toto videnie sveta čiastočne držia pri živote priam až horibilné sumy, za ktoré rôzne špecializované cestovné kancelárie ponúkajú poznávacie zájazdy do Japonska. Áno, je pravdou, že „vďaka“ vojne na Ukrajine vyššie ceny leteckého paliva zdraželi najmä medzikontinentálne lety, rovnako aj to, že inflácia zastihla Krajinu vychádzajúceho slnka citeľne nie len pre turistov, ale aj pre samotných Japoncov. Pomerne často som postrehol prelepené ceny na jedálnych lístkoch, či tabuliach s cenami vstupného, či už do múzeí, chrámov, či iných turistických atrakcií. No hlavne potom, ako JR oznámilo, že od prvého novembra tohto roku zdražie JR Pass o viac ako sedemdesiat percent (cena za základný sedemdňový), si začal nejeden milovník Japonska klásť otázku, „môžem si takúto cestu vôbec ešte dovoliť?“ Hovorí sa, že len hlupák sa učí na svojich chybách, múdry sa poučí z chýb iných. Preto dúfam, že vy sa poučíte z mojich chýb (ktorých bolo neúrekom), pretože čím viac informácií do seba nasajete pri plánovaní vašej cesty do Japonska, tým je väčšia šanca, že si cestu nielenže lepšie užijete, ale hlavne aj citeľne lacnejšie.
Jazyková bariéra
Neviem po japonsky ani ceknúť a po anglicky to tiež nie je výhra, tak čo by som si tam počal. Takto zmýšľa nejeden Slovák, ktorý možno aj finančné prostriedky má, ale bojí sa pre rečovú bariéru na takúto cestu kývnuť. No to, že neviete po japonsky, vás vôbec trápiť nemusí, problém nastáva až v tom prípade, ak neovládate na bežnej úrovni anglický jazyk. Je to celé trošku zamotanejšie, pretože samotní Japonci neovládajú angličtinu a bežne sa stáva, že dokonca ani na hotelovej recepcii, kde sa to len tak hmýri zahraničnými hosťami, nevedia po anglicky ani pol slova. Pre mňa dôverne známa scéna opakujúca sa ako cez kopirák, mierim s hrkotajúcim kufrom od vchodu k recepčnému pultu cez hotelovú halu, a na tvárach hotelového personálu pozorujem ten dobre známy výraz, „ach, prosím, nech len ten gaidžin nejde ku mne.“ A keď už stojíte pred nimi, spustia na vás po japonsky akoby nič, prípadne roztrasenými rukami klikajú do tabletu cez translátor štylisticky podivné zdelenia, no vy už po x-tom hoteli presne viete, ktorá bije, a len kývate hlavou, a opakujete „daidžóbu,“ či „wakarimas.“ Možno sa teda pýtate, prečo je teda problém, že neovládate angličtinu, no kameň úrazu je v tom, že veľa internetových stránok, rezervačných portálov, cenníkov, či čohokoľvek, čo je esenciálne počas vašej cesty, je keď už nie v slovenčine, tak aspoň v anglickom jazyku. Samozrejme, v dnešnej dobe sa dá pomôcť si s translátorom, ba dokonca text už ani nemusíte kopírovať, stačí namieriť kamerou na japonské kandží a voilá, „hieroglify“ sú rozlúštené. No cestovať len za pomoci translátora by som odporúčal len v krajnom prípade, a len naozaj pre tých najodhodlanajnejších jedincov, ako sa vraví, kto chce, cestu si nájde. V každom prípade, či viete alebo neviete po anglicky, nie je na škodu pri návšteve každej krajiny, naučiť sa aspoň základné frázy v ich jazyku, dosť vám to uľahčí život.
Kedy ísť
Ročné obdobie má dramatický dopad na cenu, a to nielen na ceny ubytovania, ale aj na najvyššiu položku vašich nákladov, a tou je letenka. V Japonsku je najkrajšie keď kvitnú sakury, kedy to presne je, sa líši od regiónu k regiónu, no vrchol je prevažne od marca do apríla. Ak chcete zažiť Japonsko vo svojej najväčšej kráse, rozhodne si priplatíte. Rozpočet sa môže nafúknuť pokojne aj o štvrtinu, no ak plánujete v predstihu a zabúkujete si hotel o niekoľko mesiacov dopredu, čo to z predraženia okrešete. Ja osobne som nikdy počas tohto magického obdobia v Krajine vychádzajúceho slnka necestoval. Samozrejme by som záplavu kvitnúcich čerešní rád videl, no nielen že som sa tomuto časovému obdobiu vyhýbal pre neblahý dopad na môj cestovný rozpočet, ale hlavne ma odrádzala záplava turistov, a to ako zahraničných, tak domácich, ktorá sa dá do pohybu počas sezóny sakúr. Ak si nezabúkujete hotel pár mesiacov v predstihu, hrozí vám aj to, že nezoženiete lístky na šinkansen. Odporúčam si z tohoto dôvodu pred cestou tiež skontrolovať všetky štátne sviatky, ktoré môžu kolidovať s obdobím vašej cesty, ubytovanie môže byť rádovo aj dvakrát tak drahšie ako v bežné dni. Kedy teda ísť? Ak necestujete na Okinawu, letu sa radšej vyhnite, v Japonsku býva často poriadne dusno, a vlhkosť vzduchu na vás nenechá nitku suchú. Sám som sa o tom presvedčil, keď som sa túlal rozhorúčenými uličkami Tokia, tak sa zo mňa lial pot, že zväzok jenov vo vrecku nohavíc mi tak zvlhol, až som sa bál, že sa začnú rozpadať ako mokré servítky. Odporúčam viac október až november, stále sa dá chodiť v tričku a aj jeseň v Japonsku rozhodne stojí zato, najmä v kraji Nagano, no radosť byť je všade tam, kde sa to javorovými stromami len tak hemží. Japonci dokonca majú na toto obdobie špeciálne pomenovanie, keď sa listy odejú do farieb červenej a žltej, je to Koyo (紅葉), pokým záplave sýto červených listov javora patrí meno Momiji (紅葉). No ak máte naozaj hlboko do vrecka, pouvažujte, či nevyraziť do Japonsku počas zimných mesiacov, Japonsko síce nepatrí medzi ideálne vianočné destinácie, no mestá sú i tu krásne vyzdobené a ceny hotelov a leteniek sú na najnižších úrovniach. No pozor, Japonci neoslavujú príchod nového roku ohňostrojom, namiesto toho sa o polnoci nesú éterom údery gongu. Takže, ja som vás varoval.
Ubytovanie
Ďalšie pomerne časté nepresné presvedčenie je, že ak chcete cestovať s nízkym rozpočtom, musíte prespávať na ubytovniach, často aj „celá rota“ na jednej izbe. Áno aj nie, no hľadanie lacného a dobrého ubytovania vyžaduje už trošku viac vynaliezavosti. Ja osobne som sa počas mojich ciest po Japonsku pohyboval v rozmedzí od 19 až do 55 eur na noc, no povedal by som, že priemer na noc je niekde tesne pod hladinou 40 eur, a z toho asi v deviatich z desiatich prípadov som mal vlastnú izbu, a asi v ôsmich prípadoch z desiatich som mal kúpeľňu so záchodom na izbe. Tu treba dodať, že položka za ubytovanie je jedna z dvoch najvyšších vo vašom cestovnom rozpočte, závisí len od počtu strávených dní v Japonsku, či predbehne aj sumu, čo ste vysolili za spiatočnú letenku. Výrazne rozhodne zaváži, ako chcete ubrať zo svojho komfortu, ak vám napríklad nevadí vyspať sa na prični na hosteli, či v ubytovni, prenocujete pokojne aj za pätnásť eur na noc. Ak cestujete v páre, ušetríte za izbu. V najväčšej nevýhode sú sólo cestovatelia, ktorí preferujú hotelové ubytovanie, keďže izba pre jednu osobu stojí len asi o desať percent menej ako izba pre dvoch. No čo už, ja som precestoval Japonsko sám a žijem. Našťastie je ponuka ubytovania v Japonsku široká a vládne tu silná konkurencia, čo spolu s vyšším štandardom, ktorým je Japonsko preslávene, prináša pomerne dostupné a kvalitné ubytovanie vo všetkých cenových hladinách. Napríklad v iných častiach Ázie, ako je napríklad Malajzia či Taiwan, by ste si za rovnaký štandard museli výrazne priplatiť (viem z vlastnej skúsenosti, práve totiž píšem tieto riadky z hotelovej izby v Taipei). Cenovú vojnu vedie najmä pár hlavných ťažkých váh medzi sieťami hotelov, a to je Toyoko Inn, Apa, Route-inn, Fresa Inn, Comfort hotel, My Stays a pár ďalších v tesnom závese. Osobne mám skúsenosť, že každý z nich má v niečom slabšie stránky a v niečom zasa vyniká pred konkurenciou. Napríklad hotely zo siete Comfort a Route-inn výrazne predčia konkurenciu v kvalite raňajok, pokým Apa má vyšší štandard v zariadení izieb. Závisí len na vás čo preferujete, pri troche šťastia sa dá zohnať izba na noc na hoteli z týchto sietí aj za 27 eur, to záleží na tom, kde sa daný hotel nachádza a kedy a v akom časovom predstihu izbu zabúkujete. V hlavnom meste Japonska o pár eur viac, no za normálnych okolností si budete môcť blahopriať, ak zoženiete noc v jednom z týchto hotelových gigantov pod 45 eur. Treba dodať, že za podobnú kvalitu ubytovania by ste zaplatili hlavne v Európe oveľa viac. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť, čo pýtajú hotely za izbu v Tatrách, či v Bešeňovej a aby to nestačilo, veľa ubytovacích zariadení v Japonsku pomerne bežne ponúka onsen bezplatne (termálne kúpele). Za takýto „wellness“ pobyt by ste u nás zaplatili pokojne aj trojcifernú sumu. A ušetríte aj za plavky, v tých vás totiž do onsenu ani nepustia.
Možností, ako si nájsť ubytovanie je viacero, a najlepšie sa vypláca kombinácia rôznych metód, to znamená, ak na portáli na vyhľadávanie hotelov (booking.com, agoda, trivago atď.), nenájdete dobrú ponuku, skúste sa pozrieť priamo na stránku hotelovej siete. Treba brať na zreteľ, že hlavne menšie hotely často na veľkých portáloch chýbajú, je to z prostého dôvodu, nechcú sa deliť o zisk s treťou stranou. Môže sa to zdať ako časovo náročný proces, no s trochou cviku sa do toho rýchlo dostanete. Stačí si na google maps otvoriť danú lokalitu a zadať do vyhľadávacieho poľa „hotel,“ a už vám stránka zobrazí všetky dostupné ubytovania a aj ich cenovú hladinu či dostupnosť, prípadne portály, kde si ich môžete aj rovno rezervovať. Tu pozor, to, že cestujete po menej turisticky vyhľadávaných lokalitách automaticky neznamená, že aj ceny ubytovania budú nižšie, práve naopak. Konkurencia je v takýchto častiach Japonska menšia a to sa aj odráža na cene. Sám som sa o tom presvedčil počas mojich potuliek Japonskom v meste Tsuruoka, Murakami, či Sakata. V týchto destináciách ma stálo ubytovanie dokonca viac ako v hlavnom meste. Dodám ešte, že občas sa dokonca pre dobrodružnejšie povahy vyplatí prísť do ryokanu či hotela rovno osobne, a to v ten istý deň, ako sa chcete ubytovať. Vyplatilo sa mi to v mestečku Murakami, kde som takto prišiel k peknej izbičke za 29 eur na noc. Len pre porovnanie, v rovnakom meste stránka booking.com nevedela nájsť nič rozumné pod sto eur v požadovaný termín.
Ak by ste neobišli s hotelmi, či preferujete „apartmány,“ za pokus stojí pozrieť sa aj na airbnb.com. Sám som takéto ubytovanie využil počas mojich potuliek na ostrove Sado. Žiaľ, v súčasnosti v Japonsku ponuka takýchto ubytovaní stagnuje, je to najmä pre novú reguláciu a pravidlá, ktorú japonská vláda zaviedla. No trh sa skôr či neskôr adaptuje na všetko, jednoducho turizmus v Japonsku točí stámilióny a každý si chce uhryznúť z tohto koláča.
Letenky
Ďalšia z najčastejších príčin, prečo veľa cestovateľov, a to nie len z našich končín sa „výletu“ do Japonska vzdá ešte skôr, než začne poriadne cestu plánovať sú ceny leteniek. Skutočne, stačí zájsť na jeden z portálov na vyhľadávanie leteniek ako napr. Skyscanner alebo Momondo a už sa vám „otáčajú panenky.“ Naozaj, v súčasnosti si môžete gratulovať, keď sa vám podarí splašiť jednosmernú letenku pod sedemsto eur bez toho, aby ste nemuseli dvakrát prestupovať a nebodaj v nej bola ešte započítaná batožina do podpalubia, či nebodaj nebol prestoj počas prestupu dvadsať hodín a viac. Z vlastnej skúsenosti ale viem, že už aj ten jeden prestup poriadne vyciciava z energie a tak si treba dobre rozmyslieť, či vám takáto samodrezúra za tých pár desiatok eur stojí. Pre tých, ktorým nevadí si na výlet počkať aj pol roka a viac, odporúčam sledovať rôzne portály, ktoré vyhľadávajú nadštandartné zľavy v cenách leteniek či Error fares, vďaka takýmto letenkám sa dá letieť na japonskú pôdu aj za tretinu čo bežne. Žiaľ, takéto ponuky sú často limitované na určité časové rozmedzie, ktoré môže byť značne limitujúce, no všetko má svoju cenu. Ja osobne odporúčam letieť s arabskými leteckými spoločnosťami (Etihad, Qatar, Emirates atď.), na rozdiel od európskych konkurentov neštrajkujú každý druhý týždeň a sú spoľahlivejšie. Vyplatiť sa môže aj stať sa členom klubu v takýchto aerolíniách, nič to nestojí a pri troche šťastia získate zľavu desať percent, ako sa mne pošťastilo v qatarskom „Privilege Club-e. “ Môže sa to zdať málo, ale pri dvojsmernej letenke pri dnešných cenách vám to pokojne môže ušetriť až vyše sto eur a to už je poriadne veľa rámenov Rovnako aj nazbierané letecké míle sa vám môžu v budúcnosti hodiť pri ďalšej a ďalšej návšteve Krajiny vychádzajúceho slnka.
Strava
Často rád žartujem, že nech sa Slováčisko (najmä tí z hlavného mesta) vyberie kamkoľvek do sveta, bude si pochvaľovať ako je tam v reštauráciách či v potravinách lacno. Prvé dni v Japonsku vám tak skutočne budú pripadať. Za podobné jedlá by ste na Slovensku utratili pokojne aj trojnásobok a to nehovorím len o sushi či rámenoch. Najmä v najväčších sieťach s dostupným stravovaním (Sukiya, Nakau, Yoshinoya, Matsuya) sa Slovákovi bude páčiť, najesť sa tu dá aj za tri eurá a do šesť eur sa najete naozaj kráľovsky. Rovnako poteší, že sprepitné sa v Japonsku nedáva a dokonca sa v niektorých prípadoch považuje za neslušné. Ach, áno, predstavte si, skutočne takáto krajina existuje. No naozaj, možností, ako sa v Japonsku dobre a kvalitne najesť je neúrekom a netreba pri tom ani žiadne špeciálne úsilie či znalosti. Dôkazom toho som napokon aj ja, strava je vždy prvá položka, kde mám tendenciu šetriť, no na japonskej pôde si doprajem večeru či obed v „reštaurácii“ pokojne aj každý deň. Dôvod je prostý, japonská gastronómia je tak kvalitná a dostupná, že napchávať sa na hoteli konzervami nemá naozaj žiadny zmysel. Rovnako ceny potravín v maloobchodných sieťach sú nižšie ako na Slovensku, teda až na určité výnimky, ako napríklad červené mäso, mliečne výrobky, pivo. Lepšie sa je ale vyhnúť „večierkam“ ako Seven Eleven, Lawson, FamilyMart či Daily Yamazaki. Sú síce na každom rohu, no za pohodlie je prirážka často aj desať percent a viac. Ak máte naozaj hlboko do vrecka, oplatí sa počkať s návštevou potravín až do večera. Potraviny s obmedzenou trvanlivosťou spotreby ako napríklad onigiry, sushi, pečivo, či šaláty, zoženiete v takomto čase za nižšiu cenu. Ak môžete, navštevujte radšej väčšie siete supermarketov, ktorých je v Japonsku neúrekom, čo má blahodárny efekt na finálne ceny pre spotrebiteľov. Áno, tu žiaden kartel ako na Slovenku nehrozí. Do pozornosti dávam najmä siete AEON, Don Quijote, COOP, Tamade, no v rôznych regiónoch vstupujú do boja o zákazníka s nízkymi cenami aj iné maloobchodné siete. Dodávam ešte, že ovocie je v Japonsku relatívne drahé, preto ak si neviete predstaviť deň bez pomaranča či banánu, skúste sa zamerať na menšie krámky či pouličných predavačov. Je to spôsobené najmä tým, že náklady na produkciu a hlavne kvalitu ovocných pestovateľov sú tu oveľa vyššie ako u nás, čo si všimnete hneď pri prvom zahryznutí do pomarančového mesiačika či jabĺčka. A samozrejme, najmä milovníci rámenov tu budú doslova v siedmom nebi. Bežne za túto obľúbenú misku polievky zaplatíte okolo päť eur (800 jenov), no v ľudových „rámenovniach“ sa dá dostať aj tesne nad tri eurá (500 jenov).
Vnútroštátna doprava
Byť v Japonsku a necestovať šinkansenom? To by predsa nebolo ono, však? To rozhodne áno, žiaľ za cestu týmito priam až ikonickými rýchlovlakmi si poriadne priplatíte. Ceny sú v takých hladinách, že dokonca nejeden Japonec dá prednosť inej alternatíve v doprave, ako napríklad nočným autobusom. Ako mi prezradila slečna Kayo, ktorú som stretol v meste Hachinohe a spriatelili sme sa. Je to paradox, ale dokonca aj vnútroštátne lety vás výjdu lacnejšie ako cesta šinkansenom. No čas strávený na ceste asi rovnako, vlak síce má maximálnu rýchlosť 300 km/h (Hayabusa), kým lietadlo skoro trojnásobnú, no ak si k tomu pripočítate cestu na letisko, odbavovanie a cestu z letiska, je to ,,prašť jak uhoď.“ Ja osobne som vždy počas mojich ciest naprieč Japonskom preferoval jazdu vlakom, jej pokrytie a aj úroveň je jedna z najvyšších na svete, ak teda nie vôbec najvyššia. Cesta vlakom je náramne pohodlná a na niektorých úsekoch, kde kopíruje železničná trať pobrežie mora, je pôžitok z jazdy priam až rozprávkový. Možno trošku náročnejšie môže byť sa zorientovať v tom, ako celý systém funguje, dodnes si pamätám, ako som sa prvýkrát vydal na stanicu Euno v tokijskej metropole a snažil sa kúpiť si lístky na vlak do Jokohamy. Aby ste rozumeli, stanica Ueno je jeden z najväčších železničných uzlov v Krajine vychádzajúceho slnka a tak vymotať sa z labyrintu podzemných tunelov, nástupísk a eskalátorov, ktoré sa navyše často miesia s traťou podzemného metra, môže byť pre neznalého cestovateľa takýchto reálií veľmi stresujúci zážitok. Blúdil som tam pol hodinu v kruhoch, okolo mňa sa valili masy ľudí sem a tam, a ja, žmoliac lístok na vlak v paprči, som chodil od jednej informačnej tabule k druhej ako také nevedomé dieťa. No potom, ako som cestoval druhýkrát, už to išlo o čosi hladšie a postupne som si nakoniec celý proces od nákupu lístka až po hľadanie správneho nástupiska tak osvojil, že som bol čoraz odvážnejší a sebaistejší. Chce to len trocha cviku a postupne sa do toho dostanete. Keď som to zvládol ja, zvládnete to aj vy.
Šinkansen
Vyznať sa, kde a ktorým šinkansenom kam a za koľko, chce veľa pozorovania a prípravy. Aby to celé bolo ešte komplikovanejšie, niektoré linky určitú časť cesty urazia spolu ako spárené stonožky, no a od nejakého bodu už sa každá zo „stonožiek“ vyberie na svoj zvyšný úsek cesty sama. Veľmi mätúca môže byť aj samotná kúpa lístka na šinkansen. Máte viacero možností ako to urobiť a to vyčkať si rad pred okienkom, kde vás obslúži personál nato špecializovaný, alebo druhá možnosť je kúpiť si lístok v automate. Priznám sa, že prvú možnosť som nikdy nevyužil, a to z prostého dôvodu, automat vie po anglicky lepšie a pánom situácie ste vy. Postupne sa preklikávate obrazovkami s rôznymi voľbami, ktoré môžu aj nemusia mať dopad na finálnu cenu. Napríklad, ak si potrpíte na prvú triedu (tu Green car), cena poriadne narastie, no väčšina smrteľníkov volí buď miestenkový vozeň, alebo vozeň bez miestenky. Ak zvolíte druhú možnosť, na nástupisku sa postavte tak, aby ste boli pripravený nastúpiť do jedného z prvých troch vozňov, ktoré sú pre takýchto pasažierov určené. Nemusíte sa báť, na každom nástupišti sú dobre rozpoznateľné piktogramy, ktoré vám pomôžu nájsť to správne miesto. Tu platí, kto prv príde, ten sa skôr dostane do vlaku a tým pádom ma väčšiu šancu, že sa mu ujde lepšie miesto. Pozor, v Japonsku sa neprebieha a tak dlhé lakte si šetrite radšej na doma, do bratislavskej hromadnej dopravy. Apropo, v niektorých šinkansenoch cestovný lístok bez miestenky neexistuje, no na cenu to nemá zásadný vplyv. Občas je tu dokonca možnosť cestovať „na stojáka,“ no pozor, v takomto prípade by ste si nemali sadnúť vo vagóne bez miesteniek ani keby bol rovno celý prázdny. Osobne som takto cestoval asi dvakrát, no nemá to moc veľký význam, pretože veľa touto sebatrýzňou neušetríte, rádovo asi vyše päťsto jenov, čo sú pri cene lístka na rýchlovlak naozaj drobné. No koľko vlastne také cestovanie rýchlovlakom v Japonsku stojí? Poďme k reálnym číslam. Pri mojej zatiaľ poslednej ceste po Japonsku som cestoval šinkansenom sedemkrát, najviac som zaplatil za cestu na trase Tokio – Sendai a to 11210 jenov, (cca 70 eur). Na druhú stranu, najmenej som zaplatil za cestu z Morioky do Omagari a to 2650 jenov (cca 17 eur). No na cene sa odzrkadlí aj to, že v prvom prípade som cestoval nielen že podstatne dlhšiu trať, ale aj super expresom (áno, dokonca aj rýchlovlaky môžu byť rýchle, rýchlejšie a tie nie až tak super rýchle, no to by vystačilo na samostatný ďalší článok), ktorý mal len jednu zástavku, pokým do Morioky som sa rozhodol ušetriť pár jenov lístkom na státie a červeno sfarbený šinkansen menom Akita, ktorý na tejto trati operuje, stojí „pri každej vŕbe“. Podčiarknuté a spočítané, celkovo som za sedem jázd rýchlovlakom utratil 47670 jenov (niečo tesne pod tristo eur), čo je v priemere 42 eur za lístok. Ak vás oblial pot pri týchto cifrách, určite vás viac poteší nasledujúca kapitola.
Vlaky
Cestovanie lokálnymi vlakmi namiesto rýchlovlakmi prináša možnosť, ako výrazne ušetriť peniažky. V drvivej väčšine prípadov, ak niekam vedie trasa rýchlovlaku, povedú tam aj koľajnice, po ktorých premávajú bežné vlaky. Len pre porovnanie, na trase Tsuruoka – Murakami si môžete vybrať z dvoch možností a to expres Inaho (ktorý dokonca ani je šinkansen), alebo bežný vlak, ktorý stojí pri každej vŕbe. Pokým pri prvej voľbe vás to bude stáť 2820 jenov, ak sa rozhodnete pre druhú možnosť, zaplatíte ani nie polovicu a to 1340 jenov. Cesta, ktorá môže trvať 57 minút, potrvá síce o polhodinu dlhšie, ale vy budete mať vo vrecku 1480 jenov. Čo už nie je zanedbateľná čiastka a hlavne teda ak takýto postup zopakujete viackrát počas vašich ciest Japonskom. Ja sám som počas mojej poslednej japonskej výpravy uprednostnil cestu lokálnym vlakom pred šinkansenom v šiestich prípadoch, urobil som to vždy, ak vzdialenosť, ktorú som mal uraziť bola menšia ako sto kilometrov. Pri vyšších vzdialenostiach je síce úspora ešte vyššia no rozhodne aj čas strávený na ceste. Hlavne ak ste v Japonsku menej ako dva týždne, každá hodina sa počíta, preto si treba dobre zvážiť, či vám to zato stojí. Ďalšou možnosťou ako ušetriť je kúpiť si JR Pass. Ide o akúsi časovú permanentku, ktorou môžete cestovať slobodne (až na pár výnimiek) po celkom Japonsku vlakmi a to aj šinkanzenmi. Predáva sa sedemdňová, dvoj a trojtýždňová, no žiaľ, ako som už spomínal, vo všetkých prípadoch táto možnosť výrazne zdražela. Za týždňovú zaplatíte v súčasnosti 50 tisíc jenov, pokým za dvojtýždňovú osemdesiat a za trojtýždňovú vysolíte ešte o ďalších 20 tisíc navyše. Je otázne, či sa to dnes vôbec už oplatí a ak áno, komu, no ak sa chystáte cestovať po celom Japonsku a to všetkými smermi treba si zobrať papier, kalkulačku a celé si to prepočítať. Dodávam ešte, že v Krajine vychádzajúceho slnka majú rôzne regióny aj ďalšie „pass-y“ na cestovanie, a nemusí to byť vždy len na vlak, ale napríklad aj na mestskú dopravu, ako je autobus a metro (čo JR Pass nemá zahrnuté). Je trošku náročnejšie sa v tom orientovať, ale naozaj sa oplatí si preštudovať aj túto alternatívu. Napríklad ja som tak na ostrove Sado mohol výrazne ušetriť na cestách lokálnymi autobusmi, no o tom, že existuje aj trojdňový pass na tento prenádherný ostrov, som sa dozvedel až na druhý deň po príchode. Čo už, za nevedomosť sa platí, no vy nemusíte, ak sa poučíte na mojich chybách. Na úplný záver dodávam, že JR Pass môže mať ešte jeden špeciálny benefit a to v prípade, ak nie ste jazykovo veľmi zdatný, odpadáva vám stres zo zakúpenia lístka, aj keď aj tu to občas bez istých dodatočných úkonov či interakcie nepôjde.
Lode, trajekty
Mojím najobľúbenejším dopravným prostriedkom v Japonsku je loď, pretože už samotná plavba je zážitok. Vskutku, cesta trajektmi nie je len veľmi pohodlná, ale navyše aj veľmi dostupná, napríklad, ak sa rozhodnete dať prednosť plavbe na trajekte pred šinkansenom na ceste z Aomori do Hakodate, výrazne ušetríte. Pokiaľ šinkansenom by vás tento úsek cesty vyšiel na 7520 jenov, za trajekt zaplatíte len 2200 jenov. Samozrejme, trajekt s doslova lietajúcou Hayabusou nemôže súperiť s vetrom o preteky, ale zato v komforte s prehľadom vyhráva. V drvivej väčšina prípadov nájdu už aj pasažieri druhej triedy na palube trajektu miestnosť s tatami, kde si môžete pokojne hovieť ba aj pospať, kolísaný vlnami japonských vôd. Na väčších trajektoch nájdete dokonca aj miestnosti s automatmi pačinko, reštaurácie a detské kútiky. Och, kiež by som len ja vedel o pár dní skôr že z hokkaidského prístavu Otaru sa dá plaviť trajektom do Niigaty...asi by som dal prednosť moru pred súšou.
Autobusy
Ja osobne vždy, ak to bolo možné, som volil cestu vlakom pred autobusom, no samozrejme nie všade vedú koľajnice. No tých pár ciest, ktoré som urazil v autobuse, sa dalo pomerne komfortne prežiť. Zväčša sa cena jazdy odvíja od zón (počet zastávok), čím viac ich je, tým viac zaplatíte. Sumu, ktorú budete platiť, si môžete kontrolovať priebežne počas jazdy na tabuli pripevnenej nad vodičom. Sledujte číslo vašej zóny (zastávky, na ktorej ste nastúpili), nájdete ho vyrazené na lístku, ktorý si musíte odobrať pri nástupe z automatu pri dverách. Pri bežných medzimestských autobusoch sa platí v hotovosti vodičovi pri vystupovaní, pozor vždy len prednými dvermi, zadné sú určené na nastupovanie. Vo väčších mestách sa dá platiť aj nabíjacími kartami ako je Suica, Pasmo, Icoca atď., ktoré si môžete jednoducho obstarať po prílete na japonskú pôdu a rovnako jednoducho dobíjať.
Podčiarknuté - spočítané, počas mojej poslednej dvojmesačnej cesty naprieč Japonskom som dovedna za dopravu utratil 90 700 jenov (581 eur, pozn. kurz k 8. 12. 2023) počas presunov medzi dvadsiatimi mestami, lokalitami, či mestečkami. V tejto čiastke ale nie sú zahrnuté útraty za mestskú hromadnú dopravu, ako je metro, atď., ktoré odhadom môžu celkovú útratu za dopravu navýšiť o ďalších pätnásť percent. Dúfam, že vám tento článok aspoň trochu pomohol pri plánovaní vašej cesty do Japonska, prípadne vám dal odpoveď na tú najpodstatnejšiu otázku a to „Wie viel kostet dieser Spaß?“ Na záver len dodávam, že aj keď inflácia, ktorá zúri vo svete, môže kde koho od cesty do Japonska odradiť, momentálne slabý jen to aspoň sčasti kompenzuje, ale to nebude trvať večne. Preto radím, keď môžete, choďte....a ktovie, možno sa čoskoro kdesi na potulkách po Japonsku vidíme.
