Je augustový piatok ráno, s Marcelom sedíme v rýchliku do Nového Mesta nad Váhom a naše bicykle opreté v chodbičke vagónu čakajú na osedlanie. Dnes nás čaká zhruba 100 km v zvlnenom kopcovitom teréne, teda etapa šitá pre Marcela, ktorý si robí zálusk na všetky tri "vrchárske prémie" a vôbec to netají, veď má nového trekového tátoša, čo je výhoda oproti môjmu horskému bicyklu, no ako sa neskôr ukázalo bežecký tréning zďaleka nenahradí kilometre najazdené na bicykli a tak som nakoniec Marcelovi kamarátsky vyfúkol všetky prémie. Aj keď sa väčšinou za mnou držal ako kliešť. Závery však nezvládal :-).
No ale pekne poporiadku... tu je naša naplánovaná trasa: Nové Mesto nad Váhom - Bošáca - Březová - Uherský Brod - Vlčnov - Veselí nad Moravou - Strážnica - Skalica
Trasu si môžte podrobnejšie pozrieť tu, klikom na tento link:https://www.google.sk/maps/dir/%C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1,+915+01+Nov%C3%A9+Mesto+nad+V%C3%A1hom/48.8285502,17.8385226/48.976459,17.642202/49.0243515,17.6536912/49.0206292,17.6416501/48.9461582,17.4624395/48.8500515,17.2189563/@48.9551246,17.4393616,13z/data=!4m19!4m18!1m10!1m1!1s0x4714a82acd835c0b:0x6bf8bcfef40dfe52!2m2!1d17.8344328!2d48.7487021!3m4!1m2!1d17.8179562!2d48.8042556!3s0x47135831b098b44f:0x8d900a744847ccf7!1m0!1m0!1m0!1m0!1m0!1m0!3e0
Ráno o 9 hodine vystupujeme z vlaku v Novom Meste nad Váhom, nasleduje zahajovacie foto pred železničnou stanicou a vyrážame z nadšením na našu pivnú cyklotúru.
Novým Mestom nad Váhom som v minulosti už viac krát prechádzal ale nikdy som sa nedostal do jeho centra, alebo lepšie povedané, ani som netušil, že toto mesto má aj nejaké centrum. Ako sme ale obaja zistili, má! A to pomerne pekné obdĺžnikové námestie s fontánou a kaviarničkami, kde pri našej návšteve ešte vládla ranná pohodička. A tak od začiatku bolo čo spoznávať.
Vykľučkovali sme postupne z Nového Mesta nad Váhom, hustá premávka na hlavnej ceste nás ako cyklistov dosť stresovala a tak sme rýchlo prebehli na vedľajšiu cestu smer Dolné Sŕnie a Bošáca.
Po miernom ale tiahlom stúpaní prichádzame do dediny Bošáca, ktorá je známa okrem iného aj výrobou kvalitnej slivovice.
Bol by to veru hriech neochutnať ich povestnú slivovičku keď sme už v takom významnom kraji pálenky. Zdvihli sme naše nosiská a vetrili kde môže byť tá pálenica. Čuchové receptory nám čochvíľa oznámili správny smer ku „skutočným slovenským istotám“...
A už sme tu, v Bošáckej pálenici / http://www.bosackapalenica.sk/ / . Voňalo tu to jemnou marhuľovou vôňou a ako sme sa neskôr dozvedeli tak v kotle bublalo 600 kg marhuľového kvasu, ktorý si sem doniesli vypáliť dvaja páni až z Čunova pri Bratislave. Od nich sme sa dozvedeli informácie operatívneho charakteru pre prípadný biznis plán a to, že na jednom strome marhule sa urodí približne 80kg marhúľ a z tých marhúľ sa dá potom vypáliť cca 8 litrov marhuľovice. Čiže 1 strom marhule = 8 litrov marhuľovice 52-ky.
Po veľmi milom privítaní v Bočáckej pálenici nás čakalo tiahle stúpanie až po hranicu s Moravou.
Od hranice cesta ešte ďalej stúpa až sa nakoniec ocitáme vo výške 433mnm v dedine Březová. „Prvú pomoc“ nám po prvej rýchlostno-vrchárskej prémii poskytla hospoda U Bruštíku. Čapujú tam dobre vychladený Gambrinus; ako zo 7. schodu...
Tu v tejto krčme doporučujeme určite zastaviť a náležite sa občerstviť, lebo nasleduje opäť ďalšie stúpnanie do sedla Březová.
Sedlo Březová zo svojou nadmorskou výškou okolo 500mnm dá poriadne zabrať. Na smerovníku je toto miesto označené aj ako "Lubná - odpočinkový bod". Na dohľad máme aj dve rozhľadne a to: rozhľadňu Korytná a Suchá Loz. info: http://www.rozhlednovymrajem.cz/u-krizku/
Zo sedla Březová sa nám naskytol takýto krásny výhľad. Najväčšia odmena nás ešte len čakala...a bol to 4km zjazd do údolia. Cesta nás doviedla do obce Nivnice kde nás hneď v jej úvode privítala podobizeň J. A. Komenského.
Nivnice patrí medzi najstaršie obce na Morave. Prvá historická správa je z roku 1261. V roku 1592 sa tu narodil "učiteľ národov" Ján Amos Komenský.
Z Nivnice vedie pori hlavnej ceste nová cyklocesta, ktorá nás nesmierne potešila a mohli sme konečne zísť mimo dopravu. Po pár kilometroch pohodovej jazdy sme v Uherskom Brode.
A je tu cieľ našej cyklocesty. Pivovar sme našli celkom rýchlo - stačí mať len trochu vycibrený pivársky nos :-) Varia tu pivá ako napríklad: Patriot, Dukát, Comenius, Perun, Respekt ... Viac o pivovare Uherský Brod tu: http://www.pivovar-uherskybrod.cz/
Každý rok sa pravidelne začiatkom augusta organizujú na dvore pivovaru pivné slávnosti s pojené s ochutnávkou piva. Aj hudobný program vyzerá byť na úrovni... Viac info tu: http://www.pivovar-uherskybrod.cz/novinka/229-takove-byly-letosni-pivovarske-slavnosti
V pivovare nie je žiadna pivovarská reštaurácia kde by sa dalo ich pivo ochutnať. Vrátnik nám poradil, že ich pivo čapujú v reštaurácii "u Kolleru" iba kúsok od pivovaru.
Bicykle zaparkované, pivo na stole a ideme si konečne vychutnať našu orosenú odmenu za našliapané kilometre. Objednali sme si jedno pivo z ich domáceho pivovaru Uherský Brod a na odporúčanie milej pani za pípou sme si druhé pivo dali z pivovaru Hrádek. Aspoň budeme mať co porovnávať...
Marcel si už pochutnáva na pive z Uherského Brodu. Ale všimnite si na stole moje ešte neodpité pivko z pivovaru Hrádek. To ma krásnu snehovú čapicu! A vôbec nepadá a pekne sa drží!
Toto sme už dávno nenažili... aby v pohári po dopití piva zostalo ešte toľko peny. Ako keby sa len zosunula tá šlahačková hora dole do pohára zatiaľ čo pivo putovalo dole krkom smädného pivára. V tom pivovare Hrádek vedia ale dobré pivo uvariť! Naproti tomu v pive z Uherského Brodu padla pena hneď po odpití z pohára, ako už býva štandartom. Na fotke mám taký zadumaný pohľad ako keby víťaza bolo ťažko zvoliť, no moje a Marcelove rozhodnutie bolo po pár dúškoch obidvoch pív jasné. Pivovar Hrádek vyhral po vizuálnej a aj chuťovej stránke na plnej čiare! Od milej pani za pípou sme sa dozvedeli, že pivovar Hrádek založil nedávno bývalý sládek z ich miesteho pivovaru Uherský Brod pán Jaroslav Horehleď. Doma sme si na internete dychtivo zistili všetky dostupné informácie o pivovare Hrádek. A už je nám s Marcelom dopredu jasné, že naša ďalšia cyklotúra povedie do Slavičína a budeme si spolu pochutnávať na pivách ako Karpat, Rejtín, Mladotic a možno si aj pochutnáme s pánom Horehleďom na pive s názvom Horehleď - asi jeho srdcovkou :-).
Viac informácii o pivovare Hrádek... http://www.pivovar-hradek.cz/
Počas našej degustácie začalo riadne pršať na dve hodiny, aj keď predpoveď počasia bola v poriadku. Akoby nám dážď chcel povedať, že so zostatkovým alkoholom vás na bicykle nepustím. A tak sme si odskočili do neďalekej , síce garážovej pizzerie, ale za to na skvelú maxi pizzu aj s domácim mrkvovým šalátom s cesnakom (Marcelova špecialita).
Slniečko nám nakoniec vyšlo ale šliapať s plnými žalúdkami nebolo vôbec ľahké. A aj tie kopčeky medzi vinicami zrazu neboli až také malé. A tak si o to viac vychutnávame krajinu, občas niečo pofotíme... Čas nás ale tlačí, tak musíme tlačiť do pedálov!
Zo Strážnice do Skalice volíme jazdu po hlavnej ceste kde je celkom hustá doprava. Autá, kamióny... ale inú možnosť nemáme ak chceme stihnúť vlak v Skalici.
A tu je náš motorák v Skalici - ufff stihli sme to! Je 18:40 a máme dokonca ešte 10 minút do odchodu. Je to posledná možnosť ako sa dostať do Bratislavy lebo po vlaku o 18:50 už nič nejde čo nás dosť stresovalo. Ak by nám nepršalo tie 2 hodiny počas našej cyklotúry tak to v pohode aj s rezervou stíhame. Ale už sedíme vo vláčiku a je nám dobre :-).
Ešte v rýchlosti zhrniem podstatné údaje... Trasa merala 100km a trvala nám od 9:00 do 18:40. Cyklotúra vedie mierne zvlneným terénom ale niektoré stúpania dajú celkom zabrať, že Marcel? Tak poriadne trénuj nech sa o rok lepšie predvedieš :-).
Cyklistike zdar!
Dušan
PS: O našej v úvode spomínanej pivnej cyklotúre z roku 2012 si môžete prečítať tu:
http://dusanoravec.blog.sme.sk/c/309346/Pivni-stezkou-Petra-Bezruce-na-Pivni-pout-v-Cerne-Hore.html
