Niekedy sa sám seba pýtam, kto sme, odkiaľ sme prišli, kam smerujeme, aký zmysel má vôbec ľudská existencia. Potom si nalejem odpoveď, a zas je dobre… Zoznam autorových rubrík: Cestovanie, Zdravie/strava, Súkromné, Nezaradené
Biela posadnutosť sa u mňa prejavila presne pred 5 mesiacmi, keď napadol v Bratislave prvý sneh. Áno, bolo to 29. 10. 2012, keď som sa po Dúbravke šmýkal na bežkách a celý rozradostený napísal článok „ Biela posadnutosť".
Ráno vstávam, pozriem z okna a vonku sneh poletuje... na 24. marca pekná chumelica! A to mám ísť dnes odbehnúť polmaratón na ČSOB Bratislava maratóne? Na teplomere vidím -4C, bŕŕŕ, tuším zaleziem späť pod perinu. V tom mi ale hlavou preletí geniálna myšlienka...keď je taká zima a ešte aj sneží tak to mám jedinečnú šancu predbehnúť afrických bežcov, ktorí nám ten náš ČSOB Bratislava maratón už pravidelne vyhrávajú. Veď tí bežci z Kene sa pri pohľade na to biele čudo, čo poletuje a ten mráz, ktorý pocítia, musia zákonite roztriasť od zimy a nebudú môcť bežať na plný výkon. A to je moja šanca!
Niekoľko dní po zverejnení článku „ČSOB Bratislava maratón -biznis bez hraníc?" sa mi na moje prekvapenie ozval organizátor tohto podujatia- riaditeľ ČSOB Bratislava Marathon, Jozef Pukalovič s tým, že ak by som mal záujem, mohli by sme sa osobne stretnúť a na stretnutí, ak ma to zaujíma, by mi ponúkol svoj pohľad na vec. Zároveň na stretnutie pozval aj Marcela Burkerta, ktorý už skôr napísal podobne kritický článok na blogu idnes. To ako vidíme spomínaný„biznis bez hraníc" dnes, resp. ako danú vec obaja vnímame po tomto stretnutí, na ktorom sme sa dozvedeli viacero vecí, o ktorých sme buď nevedeli, alebo sme ich pred tým videli jednostranne, alebo nás jednoducho nenapadli, sme zhrnuli v tomto článku. Zároveň som považoval za korektné stiahnuť predošlý článok z môjho blogu, nakoľko bol v ňom prezentovaný dosť jednostranný pohľad na vec.
Biela posadnutosť sa u mňa začala prejavovať tohto roku oveľa skôr ako po iné roky. Napadnutím prvého snehu sa vo mne niečo zatrasie, akoby prehrmela lavína a ja beriem do rúk bežky, lyže, sane a utekám na ten bielučký sneh. Táto biela posadnutosť potom u mňa trvá celú zimu až kým sa sneh neroztopí a potom sa už zase neviem dočkať kým sadnem na bicykel. Tak to u mňa chodí každý rok. Ale, že nás sneh prekvapí už v októbri a dokonca aj v Bratislave to som veru nečakal. A veru, v nedeľu 28.10.2012 pozrem z okna a vonku je všetko bielučké. Je to len taký prvý poprašok, ale je to prvý sneh! A tak som nevydržal dlho v teple domova a už som aj išiel s mojím synom na výlet na Kačín. Bola to pekná prechádzka, farby jesene pocukrované prvým snehom - no paráda.
A máme tu nový rok 2012! Pokračujem v mojej tradícii novoročných výbehov a napĺňam si hneď svoje novoročné predsavzatie - a to že budem aj naďalej behávať a behávať trochu viac a lepšie ako minulý rok :-)
Najlepšie by bolo ten starý rok ukončiť športovo, povedal som si a hneď som sa prihlásil na Silvestrovský beh cez bratislavské mosty. Ten beh má už vyše 20 ročnú tradíciu, teda bol to už 23. ročnik. A bežcov každým ročníkom pribúda, teraz nás bolo na štarte 970.
A máme tu Nový rok 2011! A ako obyčajne, každý si dá nejaké novoročné predsavzatia. Jedno z mojích predsavzatí čo som si dal je... , že začnem znovu behávať ...a behávať trochu viac a lepšie ako minulý rok.
