V dňoch 23. - 24. 8. 2016 sa členovia Klubu turistov z Lozorna a pozvaní turisti z Apolla podujali tiež vystúpiť na túto „ strechu Rakúska“ s menom Grossglockner – v preklade Veľký zvon. Termín výstupu sa pre nepriaznivosť počasia dva krát prekladal ale tieto dni už veštili krásne slnečné počasie. A tak partia desiatich nadšených turistov ráno 23.8.2016 o 5:30 hod vyrazila na 570 kilometrov dlhú cestu smerom na Wien – Graz – Villach – Lienz a nakoniec dedinka Kals am Grossglockner. Tu z nadmorskej výšky 1 325 začína kľukato stúpať 7km dlhá cesta Kalser Glocknerstrasse ktorá nás dovedie údolím Ködnitztal až do výšky 1 918 mnm na parkovisko u horskej chaty Lucknerhaus. Táto cesta je spoplatnená a tak musíme zastaviť ešte na mýtnici kde platíme poplatok 10€ za auto. V čase od približne 19.30 večer, do 6.30 ráno vraj ale poplatok nikto nevyberá a cesta je prístupná 24 hodín.
Parkovisko pri chate Lucknerhaus
Keď prichádzame na parkovisko, všade je plno áut ale po troche hľadania konečne parkujeme. Výhodou tohto parkoviska pri Lucknerhause je jeho nadmorská výška (1918 metrov), teda pre výstup máme dobrý základ. Balíme sa na dva dni a zároveň sa kocháme pohľadom na slnkom zaliate horské scenérie v ktorých kraľuje biela čapica Grossglockneru.
Z parkoviska vyrážame o 13:00hod a rozhodli sme sa zdolať vrchol Grossglockneru „normálnou cestou“ / Normalweg /, ktorá je považovaná za najľahšiu a je aj najviac využívaná. Táto cesta nás povedie cez chaty Luckenerhütte (2 241 m), Stüdlhütte (2 801 m) a nakoniec cez chatu Erzherzog Johann Hütte (3454 m), ktorá leží na mieste zvanom Adlersruhe. Z tohto miesta nás už čaká iba prevýšenie 344m, náročnosť výstupu II, a píšu, že za ideálnych podmienok sa dá vrchol dosiahnuť za 1,5hod.
Vyzbrojený týmito informáciami pokračujeme z parkoviska údolím nahor ľavou častou údolia po širokej štrkovej ceste. Dá sa ísť aj po turistickom chodníčku v pravej časti údolia, obe cesty sú rovnako dlhé. Po zhruba 45 min sme prišli k chate Luckenerhütte (2 241 mnm).
Tu je možné sa občerstviť alebo aj ubytovať. My sme sa len pivkom občerstvili a o 14:00hod sme zase na ceste. Trasa ubieha rýchlo, stále ideme širokou cestou ešte aj cez alpské lúky ale neskôr sa cesta zužuje na klasický chodník a pribúda čoraz viac skál.
Po asi 1:45hod chôdze stojíme pred chatou Stüdlhütte (2 801 mnm).
Chata Stüdlhütte
Stará chata Stüdlhütte tu pôvodne stála od roku 1868 ale v roku 1996 tu postavili úplne novú modernú chatu s kapacitou ubytovania 122 ľudí. Jej veľká slnečná terasa nás hneď zlákala k občerstveniu.
Tu padla aj otázka, že kde budeme dnešnú noc spať. Z domu sme si dopredu ubytovanie nezabezpečili z dôvodu, že sme nevedeli ako výstup v tak veľkej skupine kondične zvládneme. Síl máme však všetci ešte dosť a tak voláme na vyššie položenú chatu Erzherzog Johann Hütte / 3454 m /. Tam nás vysmejú, že to treba viac dopredu objednávať, sú plný, že najviac dve voľné postele by našli. Tak s malou dušičkou osobne zisťujeme ubytovanie na Stüdlhütte, kde nás tiež vysmejú ale povedia, že nech počkáme do 20:00hod a určite sa pre nás voľné postele nájdu. A tak už na dnes máme dochodené...sedíme na slnečnej terase a popíjame pivko, Alino vytiahne peceň chleba a slaninu, občas sa tu mihne pohárik horca ... debatujeme a pozeráme v diaľ na hory a ľadovce...jáj to je relax...
Večer nám skutočne našli 10 postelí, teda miest na dvoch obrovských poschodových posteliach, každá je pre 16 ľudí, 8 hore a 8 dole. Spíme rozdelený po dvoch izbách – matrazlageroch. Cena s 50% zľavou pre členov Alpenverain je 12,-Eur.
24.8.2016...zvoní budík, pozeráme na hodinky... 5:00hod ráno, ach jaj, treba vstávať. Na izbe aj chate už vládne čulý ruch, všetci chcú čo najskôr vyraziť.
Ako sa tak zgrupujeme na chodbe počujeme podchvíľou vietor fučať. Vyšli sme z chaty a skutočne vietor fičí, trepoce s nami a to nám hlásili na dnes slnečno a bezvetrie. No čo už, musíme vyraziť, snáď ten vietor časom ustane. Za svetla čelovky vyrážame do tmy mierne stúpajúcim traverzom po výstupovej ceste Alter Kalser weg č. 712 až k ľadovcu Kodnitzkees.
Tu sme si obuli mačky, dali prilby, naviazali na lano a pokračovali.
Postupne sme sa po ľadovci dostali ku skale, ktorá nesie názov - Kample. Ak sa dostanete do spodnej časti skalného masívu je možné ho zdolať po ferrate alebo druhá možnosť je tento masív obísť po ľadovci a na hrebeň sa dostať po snehu. My sme si vybrali tú druhú možnosť lebo cesta cez ľadovec bola pekne vyšliapaná. Nastupujeme do ferraty až v jej druhej časti.
Pohodová ferrata je zabezpečená oceľovými lanami a končí priamo na terase chaty Erzherzog Johann Hütte . Cesta zo Stüdlhütte nám sem trvala 2:30hod.
Chata Erzherzog Johann Hütte
Táto chata je najvyššie položená chata v Rakúsku a leží vo výške 3 454 mnm na mieste zvanom Adlersruhe. Je to staršia drevená chata s menšou kapacitou ubytovania a je bez tečúcej vody, WC majú suché. Chata je zásobovaná nákladnou lanovkou a tak je tu dostať kúpiť aj balenú vodu a všetky základné veci ako na bežných chatách. Túto chatu si na prespanie volí najviac turistov lebo ráno ich čaká iba prevýšenie 344m a vrchol sa dá dosiahnuť aj za 1,5hod ak sú ideálne podmienky.
Cesta na vrchol Grossglockneru (3 789mnm)
Za chatou Erzherzog Johann Hütte , si obujeme mačky, naviažeme sa na lano a začíname výstup najskôr miernejším stúpaním, postupne sa ale dostávame pod strmší svah, ktorým sa dostávame na hrebeň.
Tu sa chodník nakrátko zmierni a pokračujeme po hrebeni až pod strmé stúpanie cez kuloár, so sklonom asi 35 stupňov, s názvom Glocknerleitl. Postupovať treba opatrne, lebo pád by bol dosť nepríjemný. Po prejdení kuloáru sa dostávame do sedla a vlastne aj na začiatok skaly.
Tu je na informačnej značke napísané aby sme si vyzuli mačky. To znamená, že skala je asi suchá a bez snehu, vidíme, že v sedle je už veľa mačiek odložených a tak ich aj my vyzúvame.
Výstupová cesta pokračuje vpravo skalnato-snehovým hrebeňom smerom na Kleinglockner (3 770 m) . Celý tento úsek je veľmi exponovaný ale našťastie je vybavený tyčami, ktoré je možné použiť na istenie, stačí len prehodiť lano poza tyč.
Keď vystúpime na Kleinglockner tak potom zase zostupujeme strmo dole pridŕžajúc sa oceľového lana do uzučkého sedla Glockneru (Obere Glocknerscharte). Prebehneme cez sedlo široké asi iba 1/2metra a dlhé možno 5m. Pozor, napravo a naľavo sú niekoľko stometrové priepaste, tu sa turistom často roztrasú kolená.
Za sedlom je skoro kolmá skala na ktorú treba vyliezť ale sú tu tiež rôzne istiace body kde sa zaistíme. Ďalej po úzkom hrebeni a po príkrych skalách stúpame až na vrchol k vrcholovému krížu. Uff, ale to ešte nie sú všetky nebezpečne nástrahy ... na hrebeni Kleinglockner, v sedle a na vrchole Grossglockneru býva často za pekného počasia veľmi veľa ľudí, ktorí sa len ťažko v týchto exponovaných miestach navzájom vyhýbajú. Nájdu sa občas aj ľudia ktorí nevedia čakať, nedávajú prednosť a najradšej by vám aj po hlave liezli. Táto ich ne ohľaduplnosť zvyšuje nebezpečenstvo pádu a aj časovo zdržuje. Nám trvala aj z tohto dôvodu cesta z chaty Erzherzog Johann Hutte na vrchol až 2:30hod namiesto písaných 1:30hod.
Ale nevadí, je krásne počasie tak si výstup užívame a ani sa nenazdáme a už aj o 11:30hod pri vrcholovom kríži stojíme.
Výhľady sú nádherné a pocit „ stojím na streche Rakúska !“ neopísateľný.
Vzájomne si pogratulujeme a spoločné foto spravíme a na zostup sa dáme.
Na chate Erzherzog Johann Hutte sme za 1:30hod. Dáme si krátky oddych, doplníme tekutiny a načerpáme energiu na zostup.
Cestou dolu sme teraz zvolili inú cestu pri ktorej si nebudeme zachádzať na chatu Stüdlhütte ale ideme priamo dolu. Zostupujeme vlastne tou istou ferratou ako sme šli hore ale ferratu prejdeme celú až dole. Táto cesta sa volá Murztaler Steig č 712A a ide popod vrchol Blaue Kopfe ( 3061mnm). Ferrata je zaistená oceľovými lanami a sú z nej pekné výhľady. Záverečný strmý úsek je zaistený aj železnými kramlami a rebríkom. Ním zostúpime až na spodnú časť ľadovca Ködnitzkees.
Na ľadovec pečie slnko a po jeho povrchu tečú potôčiky roztopenej vody. Ako tak stojíme na ľadovci tak počujeme , že aj pod jeho povrchom sa valia veľké potoky vody z roztopeného ľadu. Globálne otepľovanie a miznúci ľadovec vidíme v priamom prenose. Vidíme, že sú tu aj malé trhliny v ľadovci a tak sa pre istotu naviažeme na lano a vyťahujeme aj cepíny. A robíme dobre lebo po pár metroch prvý na čele lana Lojzko zapadá do trhliny až po pás. Má šťastie lebo trhlina je zasypaná ťažkým firnovým snehom a ten ho podržal a nižšie už neprepadol. Sám sa vyškriabal a ideme ďalej ale po chvíli zase šup a aj Alino je po pás v pukline. Všetci aspoň na vlastne oči vidíme aký je to okamih a človek sa prepadne do trhliny a máme to ako veľké ponaučenie, že žiadny ľadovec netreba podceňovať a treba sa vždy naviazať a byť v strehu každý krok s cepínom pripraveným na zaseknutie.
Po chvíľke sme na kameňoch potom na lúkach a chodníčkom prejdeme popri chate Luckenerhütte a nakoniec stojíme pri autách na parkovisku. Zostup dole z chaty Erzherzog Johann Hütte až po parkovisko pred chatou Lucknerhaus nám trval 3:00hod.
Záverom by som sa chcel poďakovať Lozornianskym turistom za zorganizovanie tejto nádhernej a náročnej túry a verím, že ešte veľa takých to vydarených túr spolu dáme.
Dušan Oravec
Naše spoločné video z výstupu na Grossglockner si môžete pozrieť na youtube tu:
Užitočné odkazy:
chata Stüdlhütte
Link: https://www.davplus.de/stuedlhuette
chata Erzherzog Johann Hütte
Link:http://www.alpy.net/grossglockner/erzherzog-johann-huette.php
Zostupová ferrata Murztaler Steig č 712A
