Musíme len umrieť

Moje obľúbené slová, ktoré som používal až donedávna pri každom „musíš!”, či už bolo od učiteľov, rodičov alebo hocikoho iného. Tak nejak to súvisí s mojím pohľadom na svet. Viackrát som bol totiž obvinený z toho, že som pesimista. Uprednosťujem skôr označenie skeptický realista, ale čo už, je to názor väčšiny, tak ho musím rešpektovať.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Ale hlavne je to názor veď viete koho (nie Voldemorta!). Tej dievčiny z druhého príbehu. Obidve sú skutočné, ale len tá druhá je (tá) pravá. A žiadna Avia ma nezrazila, aj keď jeden čas som naozaj vstupoval na cestu bez pozretia, provokoval skupinky radikalistov a čakal kedy to príde, bolo to celkom podvedomé. Ale časom mi došlo, že by to bolo veľmi pohodlné riešenie. A dosť egoistické. Asi starnem. Dosť divná veta, keď ju vypustí z úst (skoro) 19-ročné chalanisko. Možno by bolo lepšie povedať dospievam. Ale čo to znamená?
Znamená to, že si viac vážim svoj život? Bol by to jeden z dôvodov. Aj keď nestojí za veľa, už samotný fakt, že som (viacmenej) zdravý (fyzicky určite:-)) znamená v dnešnom svete dosť. Dôležitejší sú však priatelia. Ako ich spoznáte? Sú to tí ľudia, čo sú pri vás vtedy, keď ich potrebujete, nielen vtedy, keď potrebujú niečo oni. Sú to tí ľudia, ktorí vedia podľa vašich pohybov a správania vycítiť vašu náladu, to ako vám je, prípadne bez jediného vašeho slovka vedia, čo vás trápi. Poznajú vás a vy poznáte ich. Priatelia sú ľudia, ktorí s vami dokážu komunikovať aj bez slov. Priatelia sú tí, ktorí sa neuspokoja s vysvetlením „Lebo môj život stojí za hovno.” Priatelia počúvajú a snažia sa pomôcť.
Osoba, vďaka ktorej som si to uvedomil? Saša , vlastným menom Dada, môj strážny anjel. Dá sa všetko, či už dobre alebo zlé, "zhodiť" na jedného človeka? Dobré možno, v mojom prípade asi áno. Za to zlé si môžem sám.
Ak je to, že si uvedomujem, čo je pre mňa dôležité, dospievaním, tak sa naozaj teším na každý ďaľší deň a na to, čo nové mi prinesie, aká ďalšia súvislosť sa mi objaví a na čo (pre mňa) dôležité prídem.
Možno niekedy ďaleko v budúcnosti, keď si znovu prečítam, čo som napísal, poviem, že som sa mýlil. To ale môžem povedať už teraz. A táto pravda spolu s Dadinou odpoveďou „A aj potom sa dá s Bohom dohodnúť.” na mnou toľko omieľané
„Musíme len umrieť.” sa mi páči oveľa viac ako tá predtým.
A prečo toto píšem? Mám pocit, že by to všetci, ktorých sa to týka, mali vedieť.
Takže, Dobby, Pitla, EvE, Lenka, Cica, Ivo, Efa, Zuzka, Peťo Maňo, Mišo, Prievidza, aby ste vedeli. Tak preto.
Zlatko, Ty už vieš, však?
A čo vy ostatni?
Privítam akúkoľvek diskusiu , tak povedzte čo si myslíte.