Obujem si staré tenisky, zoberiem so sebou iba kľúč od brány a bežím. Bez cieľa. Hlavne preč. Čo najďalej.
Pri behaní za sebou nechávam všetky svoje starosti a problémy. Moje myšlienky sa sústredia iba na najbližší krok a nádych. Na viac nie je miesto. Na tú hodinu alebo viac, na tých pár vzácnych chvíľ som voľný.
Nedokážem však utekať bez oddychu. A keď sa unavím, musím zastať. A vtedy ma život dostihne.
Nedá sa ujsť, pred svetom neutečieš,
nedá sa ujsť a ty neutečieš tiež...
Asi ani nevie, akú má pravdu...