Pri čítaní článku Bude Západ opäť kresťanský? na portáli Svet kresťanstva vyvstáva otázka nad tým, do akej miery zostáva naša spoločnosť zakorenená v kresťanských hodnotách, aj keď sa ich mnohí snažia vedome odmietnuť. Autor článku poukazuje na to, že západná civilizácia čelí otázke, či sa vráti ku kresťanským koreňom, alebo sa definitívne vydá na cestu sekulárneho relativizmu.
Táto myšlienka ma priviedla k úvahe nad konkrétnym prípadom z bežného života – situáciou, v ktorej ateistka Rebecca odmietla návrh muža vo výťahu. Na prvý pohľad ide o jednoduchú scénu, no pri hlbšom zamyslení vyvoláva otázku: Ak odmietame existenciu Boha a objektívneho morálneho zákona, na akom základe potom posudzujeme správnosť či nesprávnosť určitých činov? Odkiaľ pochádza pocit, že niektoré veci sú jednoducho nevhodné alebo neprípustné?
V tejto úvahe sa zamýšľam nad tým, či aj ľudia, ktorí odmietajú náboženstvo, v skutočnosti nežijú podľa morálnych princípov, ktoré pochádzajú práve z kresťanstva – a čo by sa stalo, keby sa tieto hodnoty z nášho kultúrneho dedičstva úplne vytratili.
1. Morálne hranice bez Boha? Prečo ateistka odmietla návrh na izbu?
Scéna vo výťahu z tohto článku, kde muž osloví ženu slovami: „Nezoberte to zle, ale ste veľmi zaujímavá, rád by som sa s vami porozprával viac, nechcete ísť ku mne na izbu na kávu?“, vyvoláva otázku, ktorá presahuje bežnú etiketu. Rebecca, ako sa volala žena v príbehu, považovala situáciu za nepríjemnú a vo videu vyzvala ostatných, aby sa podobných návrhov vyvarovali.
Je však zaujímavé zamyslieť sa nad tým, prečo Rebecca tento návrh odmietla, ak sama neuznáva objektívny morálny kódex? Ak sa hlási k ateizmu, ktorý neponúka pevne dané etické pravidlá, na základe čoho dospela k názoru, že takýto návrh je nevhodný alebo dokonca nesprávny?
1. Morálka v ateizme: Existuje objektívna etika bez Boha?
Ateizmus neobsahuje univerzálny morálny zákonník. Ak neexistuje vyššia autorita, ktorá určuje, čo je správne a čo nie, morálne normy sa stávajú subjektívnymi alebo spoločenskými konštruktmi. Odpoveď na otázku, prečo by takýto návrh mal byť nevhodný, potom závisí od:
Osobných pocitov – „Je mi to nepríjemné, preto je to nesprávne.“
Spoločenských noriem – „V našej kultúre sa to nepovažuje za slušné.“
Pragmatického pohľadu – „Mohol by to byť nebezpečný muž.“
Ale ak je morálka len otázkou pocitov či spoločenskej dohody, znamená to, že v inej kultúre alebo pri iných okolnostiach by bol takýto návrh úplne v poriadku? Biblia nám však ukazuje, že morálne princípy nie sú len subjektívne alebo kultúrne podmienené – sú vpísané do ľudského srdca:
Rimanom 2:14-15 – „Lebo keď pohania, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú, čo zákon vyžaduje, hoci zákon nemajú, sami sú si zákonom. Títo ukazujú, že skutok zákona je zapísaný v ich srdciach, o čom svedčí ich svedomie a ich myšlienky.“
Aj keď Rebecca odmieta Boha, stále cíti, že existuje niečo ako „správne“ a „nesprávne“. Otázkou je: Ak Boh neexistuje, odkiaľ pochádza jej pocit, že mužov návrh bol nevhodný?
2. Podvedomý kresťanský odkaz
Západná civilizácia bola postavená na kresťanských princípoch, ktoré formovali chápanie dôstojnosti, morálky a medziľudských vzťahov. Aj keď sa moderný človek snaží kresťanstvo odmietnuť, stále sa podvedome riadi jeho hodnotami.
Rebecca možno verí, že jej odmietnutie vychádza z čisto sekulárnych zásad, ale v skutočnosti sa jej reakcia môže opierať o hodnoty, ktoré majú pôvod v kresťanskej etike – ako napríklad:
Rešpekt k ženám – „Muži by nemali považovať ženy za objekty na uspokojenie.“
Úcta k osobným hraniciam – „Nie všetko, čo je legálne, je aj správne.“
Tieto myšlienky však nie sú samozrejmé v každej kultúre. Keby morálne zásady boli len výsledkom evolúcie alebo spoločenských dohôd, nebolo by nič „objektívne zlé“ na tom, aby muž pozval ženu na izbu. Ale Rebecca to tak nevníma – niečo v jej vnútri jej hovorí, že je to nesprávne.
Biblia varuje pred tým, že keď ľudia odmietnu Boha, ich morálne zásady sa začnú rozpadávať:
Sudcov 21:25 – „V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.“
Ak si každý stanovuje svoju vlastnú morálku, neexistuje žiadny pevný základ, na ktorom by sme mohli stavať.
3. Pokúšanie a únik pred hriechom
Je pozoruhodné, že hoci Rebecca návrh odmietla, vo svojom videu nehovorí o tom, prečo bol mužov návrh nesprávny z morálneho hľadiska – namiesto toho hovorí o tom, že bol „nevhodný“ alebo „nepríjemný“. Tento rozdiel je dôležitý.
Biblia však neučí len to, že niektoré veci sú nepríjemné – ale že niektoré veci sú jednoducho nesprávne, bez ohľadu na okolnosti. Preto radí:
1. Korinťanom 6:18 – „Utekajte pred smilstvom!“
Príslovia 4:14-15 – „Nevchádzaj na chodník bezbožníkov a nekráčaj cestou zlých! Vyhni sa jej, nechoď po nej, obíď ju a prejdi pomimo.“
Niektoré situácie sú jednoducho nebezpečné a najlepšia reakcia je sa im vyhnúť – nie len preto, že sú „nepríjemné“, ale preto, že sú morálne nesprávne.
4. Môže existovať etika bez náboženstva?
Tento príbeh otvára hlbšiu otázku: Ak odmietneme Boha, zostane nám ešte nejaký pevný morálny základ? Ak je morálka len otázkou individuálnych pocitov alebo spoločenskej dohody, potom sa môže ľubovoľne meniť – čo je dnes „nepríjemné“, zajtra môže byť úplne normálne.
Biblia nás pred týmto varuje:
Príslovia 14:12 – „Niektorá cesta vidí sa človeku správnou, ale nakoniec vedie k smrti.“
Ak nemáme objektívny morálny základ, potom sa morálka stáva iba otázkou moci – ten, kto kontroluje spoločenský diskurz, určuje, čo je „správne“.
Záver: Stojí ateizmus na kresťanských hodnotách?
Scéna vo výťahu je metaforou pre stav dnešnej spoločnosti. Rebecca odmieta Boha, ale jej reakcia na mužov návrh ukazuje, že sa stále podvedome riadi kresťanskými hodnotami.
Podobne aj západná civilizácia sa snaží byť sekulárna, ale keď príde na základné otázky morálky, stále čerpá z kresťanskej etiky. Problém je, že ak raz povie konečné „nie“ kresťanskému dedičstvu, stratí aj morálnu pôdu pod nohami.
Ako hovorí Biblia:
Žalm 127:1 – „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“
Téma dôstojnosti žien a ochrany ich integrity je jedným z miest, kde sa zdá, že kresťanská etika a moderné hnutia, ako napríklad #MeToo, sledujú spoločné ciele. Obe tradície v zásade tvrdia, že žena nie je objektom, ale plnohodnotnou osobou, ktorej dôstojnosť musí byť rešpektovaná.
Ak Západ odmietne Boha, čím ho nahradí? A ak kresťanská morálka zanikne, čo ju zastúpi? Táto otázka zostáva otvorená – no história ukazuje, že spoločnosti, ktoré odmietli objektívny morálny základ, nevyhnutne upadli do morálneho chaosu.
P.S.: Tento článok bol spracovaný s pomocou Chat GPT.
