Vitajte späť na mojej sérii o čase a jeho fascinujúcich aspektoch! V predchádzajúcom blogu sme sa ponorili do sveta dní, hodín, minút a sekúnd, skúmali sme, ako každá z týchto jednotiek vytvára náš každodenný rámec a umožňuje nám merať plynutie času. Dnes sa vydáme do ďalších rozmerov časového spektra – mesiaca a roku.
Mesiac:
Fázy Mesiaca sa stali ďalším dôležitým prvkom pre ľudské meranie času. Tieto striedavé podoby Mesiaca boli inšpiráciou na rozdelenie času na mesiace a následne na roky.
Mesiac je prirodzený satelit Zeme a hrá dôležitú úlohu v počítaní času v rôznych kultúrach po celom svete.
Mesiac prechádza rôznymi fázami počas svojho obehu okolo Zeme. Tieto fázy zahŕňajú nov, prvá štvrť, spln a posledný štvrť. Mesačné fázy sa stali dôležitými v rôznych kalendárnych systémoch a kultúrach. Napríklad islamský kalendár je založený na pozorovaní mesačných fáz, čo určuje začiatok mesiacov.
Mesiac má svoj vlastný mesačný obeh okolo Zeme, čo trvá zhruba 29,5 dní. Tento časový úsek sa nazýva mesačný mesiac alebo synodický mesiac. Je to dôležitý faktor na určovanie dĺžky mesiacov v kalendároch. Napríklad v tradičnom lunárnom kalendári mesačný mesiac určuje dobu od nového mesiaca do nového mesiaca.
Avšak okrem synodického mesiaca je známy aj Siderický mesiac a je to časový úsek, ktorým Mesiac dokončí jeden obeh okolo Zeme, vráti sa na rovnakú pozíciu na oblohe vzhľadom na pozadie vzdialených hviezd. Inými slovami, siderický mesiac je doba, ktorú trvá, kým sa Mesiac vráti k rovnakej hviezdnej pozícii, ako mal na začiatku svojho obehu.
Siderický mesiac má priemernú dĺžku približne 27,32 dní. Táto dĺžka je kratšia ako tzn. synodický mesiac, ktorý určuje dobu medzi dvoma po sebe idúcimi novými Mesiacami (keď Mesiac nie je vidieť na oblohe). Synodický mesiac trvá približne 29,53 dní. Dôvodom tejto rozdielnej dĺžky je, že počas jedného siderického mesiaca Mesiac nielen obieha okolo Zeme, ale Zem tiež obieha okolo Slnka, čo spôsobuje, že je potrebné viac dní, než sa Mesiac znovu objaví na rovnakom mieste na oblohe vzhľadom na vzdialené hviezdy.
Aj keď by sa mohlo zdať, že by rok mal mať 29,5 dní (dĺžka synodického mesiaca) krát 12 (počet mesiacov), toto nie je spôsob, akým sa dĺžka roka stanovuje v našom gregoriánskom kalendári.
V skutočnosti je dĺžka roka definovaná ako dĺžka času, ktorú Zem potrebuje na vykonanie jedného obehu okolo Slnka.
Dĺžka roka v štandardnom gregoriánskom kalendári je približne 365,25 dní. To vychádza z toho, že zhruba každé štyri roky pridáme jednodennú úpravu (schodok) známu ako priestupný rok, aby bola kompenzovaná štvrtina dňa, ktorá sa pri tomto zaokrúhlení zanedbáva.
Pokiaľ by sme chceli vytvoriť kalendár, ktorý by bol založený na presnej dĺžke synodického mesiaca, tak by rok mal mať 12 mesiacov po 29,5 dňa, čo by dalo ročnú dĺžku 354 dní a 7,5 hodín. To by ale nebolo v súlade s reálnym astronomickým rokom, čo by spôsobovalo veľké odchýlky v kalendári vzhľadom na sezóny a slnečné udalosti. Preto sa pri tvorbe kalendára väčšinou uprednostňuje vzťah k dĺžke roka a sezónam pred presnou dĺžkou mesiaca.
Takže pre zjednodušenie treba dodať, že mesiac obehne krajinu za jeden rok viac ako 12-krát aj keď sa v priebehu histórie táto disproporcia odstránila rôznymi spôsobmi.
Väčšina moderných kalendárov, ktoré používajú mesiace s rôznym počtom dní (30, 31, 28 alebo 29), má svoj pôvod v historickom vývoji a snahe synchronizovať kalendár s astronomickými udalosťami, najmä s obehom Zeme okolo Slnka a fázami Mesiaca.
Napríklad Starovekí Egypťania mali veľmi zložitý kalendárny systém, ktorý kombinoval slnečné a lunárne prvky. Ich kalendár bol kľúčovým nástrojom pre správu poľnohospodárstva, náboženské obrady a štátnu organizáciu. Niektoré z hlavných rysov tohto kalendára zahŕňajú:
Rok s 365 dňami: Egyptský kalendár mal 12 mesiacov po 30 dňoch, čo dávalo 360 dní. Tento kalendár bol predstavovaný ako "vesperský kalendár" a bol používaný na obchodné a civilné účely.
Pridanie 5 dní: Egyptský kalendár mal problém s presnosťou, pretože skutočný slnečný rok trvá približne 365,25 dní. Na vyrovnanie tejto odchýlky pridali Egypťania päť dní na konci roka. Tieto dni boli považované za dni mimočasia a boli venované bohom.
Mesačný cyklus: Vedľa vesperského kalendára mali Egypťania také mesačný kalendár, ktorý sledoval cyklus Mesiaca. Každý mesiac mal 29 alebo 30 dní, v závislosti od fázy Mesiaca.
Rok:
Už v staroveku vznikol koncept roka, trvajúceho 365 dní, aj keď si boli vedomí, že to nie je úplne presná hodnota. Raz za štyri roky tento kalendár predbehol skutočnosť o jeden deň. Napriek tomu bol tento staroveký pohľad na čas prvým krokom na dlhej ceste, ktorá nakoniec priviedla k našim moderným systémom merania času.
Rok je časový úsek, ktorý predstavuje dobu, ktorú Zem potrebuje na vykonanie jedného obehu okolo Slnka. Táto doba sa nazýva slnečný rok alebo také tropický rok. Slnečný rok je základnou jednotkou na meranie času v gregoriánskom kalendári, ktorý je najbežnejšie používaným kalendárom vo svete.
Slnečný rok, je doba, počas ktorej Zem obieha okolo Slnka a vracia sa do rovnakej pozície voči slnečnej oblohe. Trvá približne 365,24217 dní. Slnečný rok je dôležitý pre náš bežný kalendár, pretože určuje dĺžku jednotlivých ročných období, ako sú jar, leto, jeseň a zima.
Okrem slnečného roka spoznáme aj Siderický rok teda dobu, počas ktorej Zem obieha okolo Slnka a vracia sa do rovnakej pozície voči hviezdnej oblohe. Tento časový úsek je približne 365,25636 dní.
Zhrnutie: Siderický rok je doba obiehania Zeme okolo Slnka voči hviezdnej oblohe, zatiaľ čo slnečný rok sa vzťahuje na pozíciu Zeme voči slnečnej oblohe a je základom pre kalendárne ročné obdobia.
Siderický rok a slnečný rok sú dva rôzne spôsoby merania času, ktoré súvisia s pohybom Zeme okolo Slnka, ale mieria rôzne aspekty tohto pohybu. Tu je vysvetlenie, prečo je siderický rok dlhší oproti slnečnému roku:
Časový rozdiel medzi siderickým a slnečným rokomom vzniká kvôli presným pohybom Zeme. Zem je v pohybe a nepohybuje sa po svojej orbite okolo Slnka konštantnou rýchlosťou. Má eliptickú dráhu, a tak sa pohybuje rýchlejšie, keď je bližšie k Slnku (perihélium) a pomalšie, keď je ďalej od Slnka (afélium).
Tento variabilný pohyb spôsobuje, že Zem sa vráti k rovnakej pozícii voči fixným hviezdam skôr, ako prejde presne jeden slnečný rok. Preto je siderický rok dlhší o niekoľko dní oproti slnečnému roku. Na účely kalendárneho času používame slnečný rok, pretože je bližší k nášmu každodennému pozorovaniu a sezónam.
Tu treba poznamenať, že v starovekých civilizáciách sa v prípade mesiaca bral za základ synodický mesiac teda od nov po nov, čo je logické avšak v prípade roka tomu bola naopak, pretože ešte nebolo známe, že zem obieha okolo slnka. Avšak tento časový rozdiel bol minimálny.
Pokiaľ vás táto téma zaujala, odporúčam sa pozrieť na video, ktoré rozširujú túto fascinujúcu oblasť o tieto časti. Prajem príjemné pozeranie a príjemné využitie času.
