6:45
Po prebudení a ako tak poľudštení sa, dohrabávam sa k počítaču, aby som pozrel čo pribudlo v agentúrach za noc. Už ma ale stihli predbehnúť obaja Tomášovia, ktorí sa pripojili o 15 minút skôr. S radosťou opúšťam svet palestínsko-izraelského konfliktu a snemu KDH až do večera.
7.00 - 9.00
Postupne dostávam telo do prevádzkovej teploty, čo však vyrazne decimuje teplota okolia. Vychutnávam si sladké ničnerobenie pretkávané čítaním novín a rozmýšľaním nad výberom kníh do Bobopédie.
9.00 - 10.30
Nevyhnutná návšteva holiča. Keď už vyzerám ako čert, nemusím byť ešte aj vlasatý čert. Pánska kaderníčka má na sebe tričko Bratislava a logo SME. Cestou domov sa stavím v Brestovke a kupujem 12 litrov Slatiny. Ako africký nosič vody si ju dávam na rameno, pretože načo by bol na nej prilepený držiak na nosenie.
10.30 - 11.45 cca
Po príchode domov zisťujem, že sme sa opäť ocitli v dobe kamennej a Dúbravka je zas raz bez elektriny. Vzhľadom na to, že plyn na sporáku sa zapína elektricky, tak si nemôžem ani párky uvariť, lebo netuším kde má naša nefajčiarska domácnosť zápalky. Absencia elektriny ale nebráni dcére, aby ma nemučila hudbou púšťanou z notebooku. Nenápadné nazerám, koľko ešte baterka vydrží.
11.45 - 14.30
Elektrina nabehla a dcéra odišla do sveta. Zapínam počítače a dostávam domácu sieť do funkčného stavu.
Neodolávam a nazriem aspoň do diskusii, kde okamžite zruším urážanie jednej z najslušnejších diskutérok, akú na SME máme. S nesmiernym pobavením si čítam správu o tom, že Hrušovský zložil funkciu, ale ak ho niekto navrhne, je ochotný predsedovať ďalej. Štátne bábkove divadlo mávalo v mojom detstve zábavnejšie hry. Vychutnávam si samotu a pomaly si balím veci na výlet.
14.15
Kráčam na zastávku v Lamači smer Partizánska lúka. Cestou ešte zamávam "do věží" svojej virtuálnej kamarátke obchádzajúc z diaľky jej dom a nasadám na bus 38, ktorý ide až k Vojenskej nemocnici.
14.45 - 16.00
A som tu. Pri obnovenej Partizánskej lúke. Nebol som tu hádam 10 rokov. Zo socíkovej lúky nezostalo takmer nič okrem pamätníka. Zašiel som najprv pod Červený most, vychutnal si hukot prechádzajúceho nákladného vlaku a urobil pár fotiek.
Zrekonštruovaná lúka je pekná, deti tam majú dostatok preliezok a chodník je nielen opravený ale pribudli aj lampy, čiže večer musí byť prechádzka ešte krajšia. Zmizol však bazén pri Vydrici a taktiež obrie betónové šmýkačky. Teplo asi spôsobilo, že je všade ľudoprázdno a tak až po Železnú studničku si kráčam lesom sám. Tam pod pre mňa novým totemom do seba hádžem malé pivo a utekám, aby som do štvrtej stihol lanovku.
16.00 - 16.30 cca
Tak a stihol som to. Zo Snežienky sa veziem za 60 Sk na Kamzík. Totálne si to vychutnávam. Ako dieťa sme sem chodievali často a preto je pre mňa táto jazda zároveň aj úžasnou spomienkou. Z lanovky je skvelý výhľad na Karpaty. Proste odporúčam každému, kto sem zablúdi.
16.00 -17.30
Keď už som na Kamzíku, treba navštíviť aj Vežu. Rýchlovýťahom sa vyvážam do kaviarne. Urobím pár fotiek spoza špinavého okna a púšťam českých turistov si sadnúť. Z umasteného a od čokolády zašpineného jedálneho lístka si vyberám pivo a vyberiem si Lidové noviny s článkami o 80-tke Ludvíka Vaculíka.
16.30 -17.00
Pomaly odkráčam z veže na Somársku lúku. Cestou ešte miniem pomník s čerstvými vencami na počesť vojakov, ktori 22.júla 1866 padli pri obrane Bratislavy. Neskôr nájdem na internete článok o prusko-rakúskej bitke pri Lamači.
17.00 - 17.30
A prichádza druhý highlight dňa. Letná bobová dráha. Aj keď 70 Sk za jednu jazdu nie je málo, tak toto proste musím skúsiť. A treba povedať, že stálo to za to. Aj keď nabudúce skusím asi viac jázd. Úspešne som sa doviezol dole bez vyletenie z drahy. Horšie to bolo cestou hore, kde sa mi v polovici uvoľnilo lano a ja som odkráčal popro vezúcich sa boboch. Ale boboval som sa ! Žiaľ baterky to už nevydržali a tak je táto udalosť nezdokumentovaná.
17.30 - 18.00
Cesta zo Somárskej lúhy na Kolibu má podľa značky trvať 15 min. Moje nohy totálne odvyknuté na turistické prechádzky ma nesú už len silou vôle. Po príchode na Kolibu do seba hodím veľkú kofolu a dočítam rozhovor s Vaculíkom. S nadšením zisťujem, že mám ďalší citát do zbierky.
18.00 -19.00
Trolejbusovo-autobusový presun do Dúbravky. Zvládol som to, nedoniesli ma na nosítkach! Už len sprcha a zvalenie sa k DVD na ktorom si prehrám prvé diely novej sezóny Stargate SG-1 a Stargate Atlantis. letmý pohľad na internet ma utešil, že moje očákvania sa splnili ba vypískanie Mikloška ich smutne predčilo.
Budúci týždeň mám úplne jasno ohľadne offline dňa. Celý ho prespím !
Ilustračno dokumentačný materiál
Pilier Červeného mostu. Viac sa o ňom dozviete v článku Andrejky Sekanovej
Aby bolo jasné, prečo má Partizánska lúka svoje meno, je tu vystavené toto delo. Marí sa mi, že kedysi tu bol aj tank alebo obrnené vozidlo.
Betónové šmýkačky nahradili nové drevené.
Tieto lanové preliezky si určite deti obľúbia, teda aspoň mne by sa kedysi určite páčili.
Lesná pohoda medzi Partizánskou lúkou a Železnou studničkou.
Totem na Železnej studničke je pre mňa tiež novinka.
V tomto rybníku sa kedysi dalo člnkovať a mne sa podarilo do neho aj spadnúť.
Už ma vezú. Lanovka zo Snežienky na Kamzík
Pohľad na televíznu vežu od vchodu do reštaurácie.
Z kaviarne je jeden z najlepších výhľadov na mesto, aj keď cez silne špinavé okno.
Pomník na počesť obetí Prusko-rakúskej vojny.
